Španielska chrípka z roku 1918 bola spôsobená očkovaním

Skrátený preklad kapitoly z knihy Swine Flu Exposed od Dr. Eleanor McBeanovej

Ako bolo uvedené už skôr, všetky zdravotnícke a nezdravotnícke autority v oblasti očkovania sa zhodujú v tom, že vakcíny majú spôsobiť ľahkú formu toho ochorenia, ktorému majú údajne zabrániť. Vedia však a priznávajú aj to, že neexistuje žiadna možnosť predpovedať, či bude priebeh mierny alebo závažný – či dokonca smrteľný. Zaobchádzať s niečím tak cenným ako ľudský život s tak veľkou neistotou je veľmi nevedecké a aplikovať takú pochybnú procedúru ako očkovanie je mimoriadne nebezpečné.

spanielska_chripka

Obete španielskej chrípky v roku 1918 v núdzovej nemocnici Fort Riley, Kansas. FOTO: NATIONAL MUSEUM OF HEALTH AND ME, AP

Mnohé vakcíny spôsobujú aj iné choroby ako tie, proti ktorým majú ochrániť. Napríklad vakcína proti pravým kiahňam často spôsobuje syfilis, ochrnutie, lepru a rakovinu. Polio vakcíny, toxín/antitoxín záškrtu, vakcína proti týfusu, rovnako ako vakcína proti osýpkam, tetanu a všetky ostatné vakcíny často spôsobujú rozličné iné štádiá choroby, ako postvakcinačnú encefalitídu (zápal mozgových blán), obrnu, miechovú meningitídu, slepotu, rakovinu (niekedy do 2 rokov), tuberkulózu (do 2 až 20 rokov od očkovania), artritídu, choroby obličiek, srdcové ochorenie (zlyhanie srdca, niekedy do niekoľkých minút po očkovaní a niekedy po niekoľkých hodinách). Nervové poškodenia a mnohé iné vážne poruchy sú tiež dôsledkom injekcií.

Ak sa uskutočnia viaceré očkovania (rôznymi vakcínami) v priebehu niekoľko málo dní alebo týždňov, vyvolajú často intenzívnejšie formy všetkých týchto chorôb naraz, pretože telo sa nedokáže naraz vysporiadať s tak veľkým množstvom smrtiaceho jedu, vstreknutého priamo do krvného riečiska. Lekári to označia za „novú chorobu“ a pristúpia k potláčaniu príznakov.

Keď je jed požitý ústami, vnútorný obranný systém má šancu, časť z neho hneď vyvrhnúť zvracaním, keď sa však jedy vstreknú priamo do tela a obídu tak všetky prirodzené bezpečnostné mechanizmy, v priebehu niekoľkých sekúnd obiehajú tieto nebezpečné jedy v celom tele, až otrávia všetky bunky.

Počula som, že v ordinácii istého lekára bezprostredne po očkovaní zomrelo sedem mužov. Stalo sa to na armádnej základni, preto som písala vláde, či mi môže správu potvrdiť. Poslali mi správu amerického ministra vojny, Henry L. Stimsona. Táto správa nielen potvrdila úmrtie siedmich mužov bezprostredne po očkovaní, ale informovala aj o tom, že došlo k 63 úmrtiam a 28 585 prípadom hepatitídy ako priamy dôsledok očkovania proti žltej zimnici v priebehu iba 6 mesiacov trvania vojny. A to bola iba jedna zo 14 až 25 vakcín, ktoré vojakom podávali. Dokážeme si predstaviť škody, ktoré všetky tieto očkovania mužom spôsobili (pozri kapitolu Čo spôsobili vakcíny našim vojakom).

Prvá svetová vojna trvala pomerne krátko, výrobcovia vakcín preto nedokázali predať všetky svoje výrobky. Keďže podnikali (a stále podnikajú) na dosiahnutie zisku, rozhodli sa zvyšné vakcíny ponúknuť obyvateľstvu. Preto spustili najväčšiu očkovaciu kampaň v histórii USA. Neboli žiadne epidémie, ktoré by ju opodstatňovali, preto použili iné triky. Ich propaganda tvrdila, že vojaci sa z cudzích krajín vrátia so všetkými možnými chorobami, a preto každý musí dostať všetky vakcíny, ktoré sú na trhu.

Ľudia im verili, pretože jednak lekárom veriť chceli, a vojaci vracajúci sa domov boli skutočne chorí. Nevedeli však, že išlo o lekármi vyrobené choroby z vakcín, keďže armádni lekári o takýchto veciach neradi rozprávajú. Mnohí z vrátivších sa vojakov ostali invalidmi do konca života následkom týchto chorôb spôsobených očkovaním. Mnohí sa zbláznili následkom postvakcinačnej encefalitídy, lekári to však nazvali šok z výbuchov, aj keď mnohí z vojakov americkú pôdu nikdy neopustili.

Konglomerát chorôb, spôsobený pestrým koktailom jedovatých vakcín, vyrážal lekárom dych. Nová choroba, ktorú stvorili, mala príznaky všetkých chorôb, ktoré ľuďom vstrekli. Vysoká horúčka, extrémna slabosť, brušné vyrážky a črevné poruchy typické pre týfus. Očkovanie proti záškrtu spôsobovalo rozdutie pľúc, zimnicu a horúčku, opuchy, bolesti hltana a jeho upchanie falošnou membránou, dýchacie problémy nasledované dýchavičnosťou a napokon smrť, kedy telo sčernelo nehybnou krvou, ktorá bola vo fáze dusenia bez kyslíka. Spočiatku to nazývali čierna smrť. Ďalšie vakcíny spôsobujú svoje vlastné reakcie – paralýzu, poškodenie mozgu, tetanové kŕče, atď.

Keď sa lekári pokúšali príznaky týfusu potlačiť silnejšou vakcínou, spôsobili inú formu týfusu, ktorú nazvali paratýfus. Keď však namiešali silnejšiu a nebezpečnejšiu vakcínu, aby potlačili následky predchádzajúcej, vytvorili ďaleko horšiu chorobu, pre ktorú najskôr nemali pomenovanie. Ako ju mali nazvať? Nechceli ľuďom povedať, čo to v skutočnosti bolo – ich vlastná frankensteinovská príšera, ktorú vytvorili svojimi vakcínami a liekmi na potlačenie príznakov. Chceli odvrátiť vinu od seba, preto chorobu napokon nazvali španielska chrípka.

V aktuálnej diskusii o pandémii (tzv. prasacej chrípky, pozn. prekl.) sa aj takzvaná španielska chrípka z roku 1918 uvádza ako príklad toho, aké následky môže mať mutácia vírusu chrípky, a že vírus takzvanej prasacej chrípky v roku 2009 je údajne opäť takáto mutácia. Oplatí sa preto obzrieť späť na históriu španielskej chrípky v čase prvej svetovej vojny od roku 1918. Rešerše vyniesli na svetlo prekvapivé informácie. Zavádzajúci je nielen názov nákazy, ale očividne aj vážnejšie veci.

Španielska chrípka prišla z USA

Španielska chrípka, ktorá si v čase od roku 1918 do 1920 vyžiadala až 50 miliónov obetí, mala pôvodne pramálo do činenia so Španielskom. Epidémia začala v roku 1918 v Haskell County v americkom štáte Kansas. Svoje španielske označenie dostala takpovediac z politických dôvodov: Pre cenzúru tlače v bojujúcich štátoch, ako USA, sa tam o narastajúcej vlne chrípky prakticky neinformovalo. Inak to bolo v Španielsku, ktoré sa na prvej svetovej vojne nepodieľalo. Keď v Madride v máji 1918 ochorel už každý tretí obyvateľ, španielska tlač bez cenzúry informovala o epidémii – a dala tak nákaze meno svojej krajiny, aj keď katastrofa začala v USA. Odtiaľ pramení väčšina dobových svedectiev.

Správa očitej svedkyne: ochoreli iba očkovaní

Spomedzi autentických svedectiev z tých čias je najviac citovaná správa Eleanory McBeanovej (v prepracovanom preklade Hansa Tolzina). Na tomto mieste uvádzam niekoľko úryvkov:

„Všetci lekári a ľudia, ktorí žili v čase epidémie španielskej chrípky v roku 1918, tvrdia, že to bola najstrašnejšia choroba, akú kedy svet videl. Silní muži, včera ešte zdraví a zdatní, na druhý deň mŕtvi. Nápadné je, že španielska chrípka mala príznaky práve tých chorôb, proti ktorým boli títo ľudia bezprostredne po 1. svetovej vojne očkovaní (mor, týfus, zápal pľúc, kiahne). Jedovatými vakcínami bolo zamorené prakticky celé obyvateľstvo. Pandémiu udržiavalo pri živote podávanie jedovatých liekov.“

Ako je známe, španielska chrípka zasiahla výlučne očkovaných. Ten, kto vakcíny odmietol, chrípke unikol. Rovnako ako očitá svedkyňa Eleanora McBeanová:

„Moja rodina odmietla všetky očkovania, takže sa nám celý čas vodilo dobre. Vedeli sme zo zdravovedy Grahama, Traila, Tildena a ďalších, že telo nemožno kontaminovať jedmi bez spôsobenia choroby. Keď mala epidémia svoj vrchol, zatvorené boli všetky obchody, školy, firmy, dokonca aj nemocnica, pretože lekári a ošetrovatelia boli tiež očkovaní a dostali chrípku tiež. Bolo to ako mesto duchov.

Zdalo sa, že sme jediná rodina, ktorá chrípku nedostala – neboli sme očkovaní! A tak moji rodičia chodili od domu k domu, a starali sa o chorých. (…) Chrípku však vôbec nedostali a ani nezavliekli domov žiadne mikróby, ktoré by zaútočili na nás deti. Nikto z našej rodiny chrípku nemal.

Tvrdilo sa, že epidémia v roku 1918 zabila 20 miliónov ľudí na celom svete. V skutočnosti ich zabili lekári svojou drsnou liečbou a liekmi. Je to síce tvrdé obvinenie, no výstižné – a dosvedčuje to úspech lekárov liečiacich prírodnými prostriedkami.“ A ďalej:

„Zatiaľ čo lekárom školskej medicíny pomrela tretina prípadov chrípky, úspešnosť liečby nemocníc liečiacich prírodnými prostriedkami dosiahla takmer 100 percent.“

Španielsku chrípku spôsobilo masové očkovanie

Správa Eleanory McBeanovej je prirodzene v rozpore s oficiálnou hypotézou, že španielsku chrípku spôsobil zmutovaný chrípkový vírus. Nie je však jediným zdrojom s domnienkou, že pandémiu v skutočnosti spôsobilo masové očkovanie.

Ingri Casselová, riaditeľka združenia pre slobodnú voľbu v očkovaní v Spirit Lake v americkom štáte Idaho, s v júli 2003 vo svojom príspevku pre „Idaho Observer“ odvoláva na dobové svedectvo istého Dr. Rosenowa, sanitného inšpektora americkej armády. Ten informoval o 31 106 hospitalizovaných prípadoch „pľúcnej tuberkulózy“ s 1 114 úmrtiami počas účasti USA na prvej svetovej vojne. Armádni lekári vtedajšej doby vtedy zrejme nedokázali rozlišovať medzi „pľúcnou tuberkulózou“, následkami očkovania a španielskou chrípkou.

Najvyššia úmrtnosť bola medzi očkovanými vojakmi

Casselová cituje aj ďalšiu autorku, Anne Riley Haleovú z roku 1935: „Ako každý vie, svet ešte nikdy nevidel tak rozsiahlu orgiu vakcín všetkých druhov, ako medzi vojakmi (prvej) svetovej vojny.“ Aj táto autorka konštatuje, že práve medzi „vyberanými mužmi národa“ sa vyskytla najvyššia úmrtnosť pri tuberkulóze.

Očkovanie zabilo viac ľudí ako nepriateľské zbrane

Patric J. Carroll cituje v „Irish Examiner“ správu amerického ministra vojny Henry L. Stimsona, ktorá potvrdila smrteľné následky očkovania proti žltej zimnici v 63 prípadoch. Regrúti dostali celkovo od 14 do 25 vakcín. Z armádnych záznamov vyplýva, že všetky choroby, proti ktorým sa po zavedení povinného očkovania v roku 1917 očkovalo, sa rozšírili v alarmujúcom rozsahu. Po vstupe USA do prvej svetovej vojny úmrtnosť spôsobené očkovaním proti týfusu vyletela na historické maximum v dejinách americkej armády.

Počas prvej svetovej vojny prevládal v USA výrok, že vakcíny zabili viac vojakov ako nepriateľské zbrane. Toto tvrdenie pochádza od Dr. H. M. Sheltona, autora knihy Vaccines and Serum Evils (Zlo vakcín a sér). Podľa generála Goodwina britská armáda zaznamenala 7 423 prípadov týfusu. Vo francúzskej armáde sa vyskytlo 113 165 prípadov do októbra 1916. V oboch krajinách bolo očkovanie proti týfusu povinné.

Aká je pravda?

Existuje teda mnoho hlasov, ktoré potvrdzujú masové očkovanie ako možnú príčinu vtedajšej španielskej chrípky. Je potrebné preskúmať tieto dokumenty, do akej miery sú pravdivé, čo však bez existencie originálnych publikácií prirodzene nie je jednoduché. K pravde sa však možno priblížiť nepriamo, zberom informácií podľa možnosti nie z podozrivých zdrojov a overením ich správnosti. Pritom vysvitli nasledujúce rozpory:

• Mnohí z lekárov, ktorí mali priamo do činenia s španielskou chrípkou, ju v neskorších publikáciách prekvapivo vôbec nespomenuli, alebo iba okrajovo. To dáva zmysel vtedy, ak bola nákaza v skutočnosti spôsobená ich vakcináciou.

• Španielska chrípka nezačala na jednom mieste a nešírila sa odtiaľ do celého sveta, ale objavila sa na mnohých miestach a rozličných kontinentoch súčasne.

• Príznaky španielskej chrípky sú známe ako možné účinky očkovania.

• Viaceré pokusy nakaziť zdravých dobrovoľníkov, ktorí sa nechali okašliavať nemocnými, ostali neúspešné. To znamená, španielska chrípka nebola nákazlivá.

• Až napodobnenie očkovania, konkrétne vstreknutie spracovaných telesných tekutín nemocných, viedlo k ochoreniu probandov.

Primeraný záver

Mnohonásobne zhodujúce sa správy a citáty svedčia skôr proti tomu, že španielska chrípka bola spôsobená nejakým zmutovaným vírusom, ktorý sa akoby nadzvukovou rýchlosťou súčasne rozšíril na viaceré kontinenty.

Celosvetová epidémia vypukla vo februári 1918 tak v Španielsku ako aj v New Yorku. V apríli prepukla vo Francúzsku, v máji v Madride, v Júni v Nemecku, súčasne v Číne, Japonsku, Anglicku a Nórsku. Druhá, podstatne závažnejšia vlna epidémie začala takmer súčasne v Bostone, Indii, Karibiku, Strednej a Centrálnej Amerike, o mesiac neskôr v Brazílii a napokon na Aljaške.

Záver: Mnohonásobne zhodujúce sa správy a citáty svedčia skôr v prospech toho, že španielska chrípka bola v skutočnosti globálna očkovacia katastrofa.

Preklad z nemčiny ďurino, júl 2014

Zdroj

Tzv. španielska chrípka nie je ani španielska, ani chrípka. Je to katastrofa spôsobená očkovacím priemyslom.

Očkovací baróni na Slovensku trvajú na tom, že očkovanie musí ostať povinné a rodičia nemajú dôverovať informáciám na internete.

Povinné očkovanie je vynikajúci kšeft – často s tragickými následkami.

5 komentárov k “Španielska chrípka z roku 1918 bola spôsobená očkovaním”

  1. Škodlivé vírusy neexistujú. 0čkovanie je podvod a vražda. Povinné očkovanie je vyhlásenie vojny.

  2. Taketo bludy citat je horor. Ziadne vedomosti ani na urovni strednej skoly. Kto to pisal je sarlatan lebo vedecke poznatky ktore su zname o ockovani si treba nastudovat.
    Precitajte si poznatky vedcov v knihe LOVCI SARLATANOV a neuverejnujte bludy a nezmysli.

  3. Taketo bludy citat je horor. Ziadne vedomosti ani na urovni strednej skoly. Kto to pisal je sarlatan lebo vedecke poznatky ktore su zname o ockovani si treba nastudovat.
    Precitajte si poznatky vedcov v knihe LOVCI SARLATANOV a neuverejnujte bludy a nezmysli.

  4. Vôbec sa v tomto supervedeckom článku nespomína fakt, že vojna odčerpala väčšinu pracovných síl z ppľnohospodárstva. A to i tých štvornohých (traktory takmer neboli). Armáda zrekvírovala aj kone a voly. Ľudia trpeli roky podvýživou a ťažkou prácou, obzvlášť v zbrojovkách. Stredovekej epidémii moru tiež predchádzal hlad. Čítajte skutočnú históriu.Zamyslite sa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *