Nesmrteľné HeLa bunky a vírusové bosorástvo

Vedecko-fantastický triler z prostredia čiernej mágie: Bunková línia použitá na výskum rakoviny, ktorá pochádza z malígneho tumoru jednej jedinej osoby – Henriety Lacksovej – a písala históriu medicínskeho výskumu, bola živená bosoráckou gebuzinou zo zvieracej embryonálnej krvi a ľudskej pupočníkovej krvi a medzičasom rozbujnela na samostatný živočíšny druh.

Nová mikrobiológia ľudského tela

Jeden z pozoruhodných nových poznatkov o ľudskom tele hovorí, že väčšina našich buniek nie sú ľudské, ale sú to bunky pôvodcov chorôb. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne: naše telo obsahuje desať razy viac bakteriálnych buniek, ako ľudských. K tomu sa pridáva skutočnosť, že podstatná časť našej DNA sa skladá z vírových fragmentov, ako napísal Frank Ryan vo svojom článku „I, virus: Why you’re only half human“ [Ja, vírus: prečo ste iba z polovice človek] v New Scientist z 29. januára 2010.

V zdravom stave sa mikróby a telo nachádzajú v symbiotickom vzťahu – to znamená, že mikrobiálne a ľudské bunky pokojne spolunažívajú v záujme oboch strán. Ak sa však citlivá rovnováha medzi človekom a mikróbmi naruší, môže to viesť ku chorobám. V medicínskom výskume sa okrem toho množia indície o tom, že pôvodcovia chorôb, ktorých v sebe nesieme, súvisia so vznikom rakoviny a chronických ochorení. Napriek týmto novým výsledkom výskumu si väčšina lekárov aj naďalej myslí, že symbiotické baktérie nehrajú rolu pri vzniku rakoviny a chronických ochorení.

Ako to všetko súvisí s výskumom rakoviny a výskumom vakcinácie z predchádzajúcich 50 rokov? Odpoveď na túto otázku pozostáva z radu ďalších otázok. Mohli experimenty s karcinogenézou a experimenty s vakcínami, v rámci ktorých boli použité živé bunky ľudského a živočíšneho pôvodu, preniesť vírusy a baktérie z jedného živočíšneho druhu na druhý? Môžu takéto experimenty súvisieť s novými chorobami a náhle sa množiacimi vírusmi v ľudskom tele? Alebo s rastúcimi obavami a kontroverziami z chorôb, ktoré boli možno spôsobené očkovaním? Alebo súvisia s kontamináciou HeLa bunkami – rakovinovými bunkami často používanými v medicínskych pokusoch, ktoré v laboratóriách na výskum rakoviny a vakcín bujnejú ako burina?

Bosorácka gebuzina: ako HeLa bunky získali nesmrteľnosť

História ľudských bunkových kultúr sa začala Henrietou Lacksovou, mladou černoškou z amerického Baltimoru, ktorá v roku 1951 zomrela na nezvyčajne zhubnú formu rakoviny krčka maternice. Predtým sa jej tumor rýchlo rozšíril, napriek operácii a ožarovaniu; 31-ročná žena zomrela v priebehu ôsmich mesiacov po stanovení diagnózy. Jedna časť Henrietinej rakoviny však ostala nažive. Lekári počas operácie odobrali niekoľko vzoriek tkaniva nádoru a poslali ho do laboratória špecializujúceho sa na bunkové kultúry. Bunkové kultúry v tom čase spôsobovali vedcom najmä stavy sklamania a zlosti, pretože väčšina pokusov kultivovať ľudské bunky mimo tela zlyhala. Iba zriedkavo sa stávalo, že niekoľko buniek prežilo, tie však čoskoro tiež vyhynuli.

Henrietine bunky sa podarilo udržať nažive tým, že ich kŕmili zmesou, ktorá sa podobala skôr na bosorácku gebuzinu, ako na laboratórny recept pre bunkové kultúry. Ako informoval Michael Gold vo svojej knihe „A Conspiracy of Cells“ z roku 1986 (voľný preklad názvu: Konšpirácia buniek), preparát použitý v laboratóriu pozostával z nasledujúcich zložiek:

– Pupočníková krv (placenta, ktorá vyživuje plod počas svojho vývoja, obsahuje veľmi účinné hormóny, ale aj celú armádu vírusov a baktérií, ktoré dodnes nie sú dostatočne preskúmané);
– Embryonálny extrakt z hovädzieho embrya (rozomleté zvyšky nenarodeného hovädzieho embrya starého tri týždne);
– Čerstvá slepačia krvná plazma z krvi živého slepačieho srdca.

Z doteraz nevysvetlených príčin sa rakovinové bunky Henriety neúnavne delili. A nestarli. Keď boli správne kŕmené, mohli žiť a deliť sa bez obmedzenia. Ich nová „bunková línia“ sa na prekvapenie ukázala ako „nesmrteľná“. Zo zhubných buniek sa stala prvá úspešná trvalá bunková línia v histórii medicíny – dnes známe HeLa bunky, ktorých názov pripomína legendárnu Henrietu Lacksovú.

Gold tvrdí, že táto bunková línia zrevolucionalizovala odvetvie karcinogenézy– spôsobila však aj chaos. Vírusy bolo teraz možné umiestniť do skúmaviek plných živého bunkového materiálu, a virológovia mohli prvý raz sledovať, ako následky má vírusová infekcia na živé bunky.

Čo sa však stalo so všetkými tými známymi a neznámymi vírusmi a baktériami, ktoré sa živným roztokom z krvi a tkaniva sliepok, hovädzieho dobytka a ľudí dostali do Henrietiných buniek? A s ľudskými papilomavírusmi, ktoré obsahovali jej rakovinové bunky a ktoré medicína v 1950-tych rokoch zatiaľ neuznávala ako možných pôvodcov karcinómu cervixu? Všetky tieto kontaminácie vede zrejme nestáli za reč.

Kontaminácia HeLa bunkami

Nesmrteľné HeLa bunky sa ukázali byť tak odolné, že na svojej desaťročia trvajúcej ceste po laboratóriách na celom svete dokázali kontaminovať mnohé iné bunkové línie, použité vo výskume rakoviny a karcinogenézy.

V roku 1974 objavil expert na bunkové kultúry Walter Nelson-Rees, PhD, rozsiahlu kontamináciu rôznych bunkových línií HeLa bunkami. Nelson-Rees použil na svoj výskum svetelný mikroskop a špeciálne Giemsovo farbenie, pomocou ktorého dokázal zviditeľniť charakteristické mutácie chromozómov HeLa buniek. Svojim dôkazom, že 40 rôznych ľudských bunkových línií, s ktorými sa pracovalo v laboratóriách na celom svete, bolo kontaminovaných HeLa bunkami, odkryl závažné nedostatky výskumu rakoviny. Experimenty onkologického výskumu publikované v miliónových nákladoch sa dodatočne ukázali ako úplne bezcenné. Ako vyšlo najavo, „pečeňové bunky“ a „opičie bunky“ použité v onkologických experimentoch boli v skutočnosti iba maskované bunky rakoviny krčka maternice Henriety Lacksovej. A nezhubné bunky, ktoré údajne „spontánne zmutovali“ na zhubné, sa spätne ukázali ako bunkové kultúry neúmyselne kontaminované HeLa bunkami.

Ešte aj uznávaný imunológ Dr. Jonas Salk, ktorý vyvinul po ňom nazvanú vakcínu proti detskej obrne [tzv. Salkova vakcína], sa nechal zmiasť: jeho živočíšne bunkové línie boli tiež kontaminované HeLa bunkami. Salk použil HeLa bunky na kultiváciu poliovírusu a svoju vakcínu najskôr testoval na HeLa bunkách, až potom ju v roku 1955 prvý raz použil na človeku. Neskôr, v roku 1978, hovoril na konferencii pred žasnúcim publikom bunkových biológov a výrobcov vakcín o celom rade experimentov, ktoré uskutočnil v neskorých 1950-tych rokoch na pacientoch s rakovinou v poslednom štádiu. Salk týmto pacientom injekčne podal bunkovú líniu z tkaniva opičieho srdca – tú istú bunkovú líniu, ktorou kultivoval poliovírus pre svoju známu vakcínu. Dúfal, že vstreknuté opičie bunky podnietia imunitný systém k tomu, aby zdolal rakovinu. Keď však v mieste vpichu začali bujnieť abscesy, v Salkovi to vzbudilo podozrenie, že namiesto opičích buniek vstrekol pacientom HeLa bunky – experiment preto ukončil.

Nelson-Rees, ktorý sa na konferencii tiež zúčastnil, ponúkol Salkovi, že otestuje jeho bunkovú líniu, ak je ešte k dispozícii. Salk milostivo súhlasil, a jeho opičie bunky sa skutočne ukázali ako HeLa bunky, ktoré prenikli do opičej bunkovej línie a prevzali ju. Gold píše, že Salk bol toho názoru, že existujú vhodné prostriedky a spôsoby na oddelenie vírusov od bunkových línií, takže vôbec nebolo podstatné, ktoré tkanivové bunky sa použili. Salk veril tomu, že vakcíny netreba filtrovať a že človeku možno dokonca priamo vstreknúť celé rakovinové bunky – telo by ich vraj odvrhlo a vôbec by tým neutrpelo. V tom čase iba málo lekárov verilo tomu, že existujú vírusy, ktoré spôsobujú rakovinu. V súčasnosti by si žiaden vedec netrúfol vstreknúť ľudskej bytosti rakovinové bunky. No ešte v 1950-tych rokoch Salk nedopatrením injektoval desiatkam pacientov rakovinové HeLa bunky a vôbec sa nad tým nepozastavil.

Vedeckú prácu „Henrietta Lacks, HeLa Cells, and Cell Culture Contamination“, ktorá bola zverejnená v septembri 2009 v špecializovanom časopise Archives of Pathology & Laboratory Medicine, Nelson-Rees a jeho spoluautori zhrnuli takto:

„Aj keď od zistenia problému bunkových kultúr kontaminovaných HeLa bunkami prešlo takmer 50 rokov a molekulárna biológia odvtedy dosiahla obrovský pokrok, kontaminácia bunkových kultúr je naďalej významným problémom vedeckej komunity. A tento problém siaha ďaleko za rámec HeLa buniek, aj keď tieto patria medzi jeho pôvodcov. Z jednej štúdie vysvitlo, že 45 z 252 ľudských bunkových línií (18 percent), ktoré pochádzajú od 27 z celkového počtu 93 darcov (29 percent), bolo kontaminovaných. […] Našťastie sa nedávno uskutočnila oficiálna výzva na prijatie opatrení na zabránenie kontaminácie bunkových línií.“

Napriek tomu však v anglickej Wikipédii dodnes nachádzame dlhý „Zoznam kontaminovaných bunkových línií“.

To však nie je všetko: kontaminované bunkové línie v 21. storočí

15. januára 2010 informovala BBC News, že kontaminácia buniek predstavuje pre aktuálny výskum rakoviny ešte stále problém a že objav, že vedci na výskum nechtiac použili nesprávne rakovinové bunky, spochybnil desiatky štúdií o rakovine. Z istej štúdie v Journal of the National Cancer Institute (elektronicky zverejnené 14. januára 2010) vyplýva, že predmetné bunkové línie boli doručené ako vzorky rakoviny pažeráka. Počas testov sa však ukázalo, že obsahujú aj časti tkanív iných druhov tumorov, ako napríklad rakoviny pľúc a rakoviny čreva. Autori štúdie z University Medical Centre Rotterdam poznamenali, že na základe toho možno spochybniť aj rozsiahle klinické liekové štúdie. Napísali:

„Výsledky pokusov založených na kontaminovaných bunkových líniách vedú ku klinickým štúdiám, ktoré doteraz prebiehajú, na ktoré sú verbovaní pacienti, ďalej k viac ako 100 vedeckým publikáciám a najmenej trom štipendiám na výskum rakoviny a jedenástim americkým patentom – čo ešte viac zdôrazňuje význam výsledkov nášho výskumu.“

Dodali, že široké používanie predmetných bunkových línií by sa mohlo negatívne prejaviť na vývoji nových liečebných metód.

31. januára 2010 bola na americkej stanici ABC News odvysielaná nadšená správa na tému: „Ako bunky jedinej ženy zmenili medicínu“. Vincent Racaniello, profesor mikrobiológie na Kolumbijskej univerzite v nej tvrdil, že HeLa bunky by viedli k jednému z najvýznamnejších medicínskych prielomov uplynulých 100 rokov. Stanica ABC pripomenula svojim divákom, že tieto nesmrteľné bunky – bilióny z nich – boli najskôr použité v úspešnom hľadaní vakcíny proti detskej obrne, potom boli dôležité pre vývoj liekov proti rakovine, chrípke a Parkinsonovej chorobe a použité boli aj vo výskume, ktorý viedol k mapovaniu genómu a ku klonovaniu. Okrem toho boli použité aj na testovanie dopadov rádioaktívneho žiarenia, dokonca sa dostali do vesmíru. „Myslím, že Henriete dlžíme poďakovanie“, povedal Racaniello. „O tom niet absolútne žiadnych pochybností.“

Na internetovej stránke Popular Science bola Henrieta Lacksová 5. februára 2010 vyhlásená za „najdôležitejšiu ženu histórie medicíny“.

Rakovinotvorné opičie vírusy a vakcína proti detskej obrne

Vedci ustavične tvrdili, že HIV je vraj prvý opičí vírus, ktorý preskočil hranice svojho živočíšneho druhu a vyvolal tak pandémiu AIDS. Sotva známa skutočnosť je však taká, že rakovinotvorný opičí vírus preskočil na človeka už pred viac ako pol storočím. V 1950-tych rokoch bola miliónom ľudí – vtedy polovici obyvateľstva USA – podaná kontaminovaná polio vakcína.

Začiatkom 1960-tych rokov sa potom zistilo, že niekoľko šarží vakcíny proti detskej obrne, ktoré boli v čase medzi 1955 a 1963 kultivované na obličkovom tkanive makakov rézus, bolo kontaminovaných opičím vírusom s označením Simian Virus 40 (SV40). Už krátko nato sa dalo dokázať, že tento opičí vírus zapríčinil v pokusných zvieratách vývoj rôznych druhov rakoviny. Napriek tomu americkí pracovníci ministerstva zdravia dodnes tvrdia, že neexistuje absolútny dôkaz o tom, že SV40 spôsobuje rakovinu aj u ľudí.

Napriek všetkým dementi genetické a imunologické štúdie uskutočnené v uplynulom desaťročí nezávislými vedcami poukazujú na to, že medzi SV40 a niektorými druhmi rakoviny – ako je napríklad mezotelióm (jeden z druhov pľúcnej rakoviny), ktorý rýchlo spôsobuje smrť, rakovina kostnej drene (mnohopočetný myelóm) a mozgové tumory detí – existuje výrazná súvislosť.

V jednom článku Washington Times z 21. septembra 2003 sa uvádzalo:

„Časť vakcín proti detskej obrne, ktorá bola podaná miliónom amerických detí v období rokov 1962 až 2000, mohla byť kontaminovaná opičím vírusom, ktorý sa vyskytoval aj v prípade rôznych druhov rakoviny. Vyplýva to z dokumentov a výpovedí svedkov, ktoré majú byť v stredu predložené výboru v americkom kongrese. Podľa istého hovorcu výrobcu vakcín takýmto tvrdeniam ,chýba akákoľvek presvedčivosť‘; americké stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention, CDC) súhlasilo s týmto názorom.“

Ďalšie informácie o súdnych sporoch týkajúcich sa vakcíny proti detskej obrne a kontamináciou prostredníctvom SV40 nájdete na serveri www.sv40cancer.com.

Kto si ešte stále myslí, že výrobcovia vakcín a zdravotnícki úradníci to s nami myslia dobre, tomu kladiem na srdce knihu „The Virus and the Vaccine: The True Story of a Cancer-Causing Monkey Virus, Contaminated Polio Vaccine, and the Millions of Americans Exposed“ od Debbie Bookchinovej a Jima Schumachera, ktorá vyšla v roku 2004. Autori v nej opisujú históriu polio vakcíny, problémy s kontamináciou vírusom SV40, následné problémy s ochoreniami na rakovinu, ktoré súviseli s očkovaním, a taktiku zastieranie vládnych úradníkov.

Sotvakto si uvedomuje, aké nebezpečné vakcíny môžu byť a aká komplikovaná je v skutočnosti ich výroba – najmä ak sú vakcíny kultivované na živých bunkových kultúrach živočíšneho alebo ľudského pôvodu. Výrobcovia musia počas celého procesu vývoja bojovať s kontamináciou baktériami, mykoplazmami a vírusmi, ktoré majú byť z finálneho produktu úplne odstránené. Znovu a znovu vzniká podozrenie, že pôvodcom kontaminácie by mohli byť živné médiá, používané v laboratóriách na kŕmenie bunkových kultúr. Ďalšie podrobnosti o nebezpečenstvách vakcín sú uvedené v mojom článku „Are Vaccines Causing More Diseases Than They Are Curing?“, ktorý je k dispozícii na internete.

Vakcíny a pôvod epidémie AIDS

Podľa môjho – priznávam kontroverzného – názoru je AIDS choroba vytvorená človekom, ktorá bola pôvodne vpašovaná iba do homosexuálnej komunity USA. Ako prostriedok na to poslúžil pokusný program s kontaminovanou vakcínou proti hepatitíde typu B v neskorých 1970-tych rokoch. Podrobnosti na túto tému a dôkazy o úzkom vzťahu medzi uvedenou vakcínou a výskytom prvých prípadov AIDS v roku 1979 nájdete v knihách „Aids and the Doctors of Death“ a „Queer Blood“. Ak si zadáte do vyhľadávača pojmy „man-made AIDS“ resp. „AIDS umelý pôvod“, nájdete mnoho internetových článkov na túto tabuizovanú tému.

Po zverejnení týchto kníh sa na YouTube objavilo video, v ktorom sa objavil Maurice Hilleman, PhD, jeden zo svetových vakcinačných expertov. Hilleman sa preslávil, keď ešte pracoval pre farmaceutický koncern Merck a v ňom vylepšil Salkovu vakcínu proti detskej obrne a tvrdošijne trval na tom, aby sa pri výrobe vakcíny nepracovalo s bunkami s vírusmi makakov, pretože o tých sa vedelo, že u škrečkov vyvolávajú rakovinu. Vrcholom jeho kariéry bol vývoj vakcíny MMR v roku 1971; táto vakcína sa odvtedy všeobecne používa na imunizáciu proti osýpkam, príušniciam a ružienke a je základným pilierom americkej pediatrie.

Následne zameral Dr. Hilleman svoju pozornosť na vývoj vakcíny proti hepatitíde typu B. V roku 1978 sa na Manhattane uskutočnili viaceré série pokusov, v ktorých ako probandi vystupovali homosexuálni muži – a prvé prípady AIDS boli hlásené o niekoľko mesiacov po očkovaniach práve z tejto štvrte New Yorku.

Vo videu s označením „Dr. Maurice Hilleman z Merck o AIDS z vakcín“ [Merck Vaccine Chief Brings HIV/Aids to America] počuť rozhovor Hillemana s kolegami. Hovorí:

„Tak sme doviezli mačiaky a nevedeli sme, že dovážame vírus AIDS.“

Na tomto mieste počuť smiech Hillemanových kolegov. Následne mužský hlas hovorí:

„Takže vy ste zaviezli AIDS do USA.“

A nejaká žena so smiechom dodáva:

„Teraz to už vieme.“

Tento zarážajúci rozhovor, ktorý viedol Dr. Edward Shorter pre nekomerčnú americkú televíznu stanicu WGBH a vedecké nakladateľstvo Blackwell Science, bol pre právne pochybnosti z dokumentácie „The Health Century“ vystrihnutý. Jeho odvysielanie by s určitosťou vrhlo zlé svetlo na spoločnosť Merck, ktorá tú vakcínu pre homosexuálnych mužov vyvinula. Je potrebné sa poďakovať zubnému lekárovi Leonardovi G. Horowitzovi – jednému z mála zdravotníckych odborníkov, ktorý šíri osvetu v otázkach AIDS ako choroby umelého pôvodu a očkovacích otázkach – za to, že objavil toto video a rozšíril ho.

Šíritelia osvety ako Horowitz to však nemajú ľahké. Aj už spomenutý Walter Nelson-Rees bol mocnými zástupcami vedeckej komunity vypudený zo svojho laboratória, pretože si dovolil spochybniť výskum rakoviny a na základe jeho dôkazov kontaminácie HeLa bunkami bolo možné milióny výtlačkov štúdií hodiť do koša.

V roku 1999 napísal britský novinár Edward Hooper hrubú knihu s nadpisom „The River“, v ktorom vyslovil teóriu, že polio vakcíny kultivované na tkanive primátov boli kontaminované opičími vírusmi a mohli tak spôsobiť tak rozšírenie AIDS v Afrike. Vedci, ktorí v septembri 2000 navštívili londýnsku konferenciu „Origin of Aids“ [Pôvod IDS], túto teóriu jednomyseľne zavrhli. Hooper dodnes pripisuje etablovanej medicíne konšpiráciu, ktorá potláča jeho hypotézu v každom ohľade.

Nelson-Rees, ktorý sa priznal k svojej homosexualite, sa začiatkom roku 2000 začal nadšene zaujímať o Hooperove rozsiahle rešerše na tému AIDS. Spolu s Hooperom vystúpil na tej londýnskej konferencii, na ktorej bola predostretá spojitosť polio vakcíny a AIDS. Nelson-Rees síce odišiel do dôchodku, vedecká komunita si ho však naďalej vysoko vážila za jeho prácu a smel preto predniesť svoje názory.

Keď Walter Nelson-Rees v januári 2009 vo veku 80 rokov zomrel, napísal Hooper dojímavý nekrológ s názvom „The Death of an American Hero“ [Smrť amerického hrdinu]. Hooper v ňom spomína:

„Walter mal decentný a predsa silný prejav, ktorý nazval ,Povinnosť hovoriť pravdu vo výskume‘. Poukázal na to, že vtedy sa ešte vyskytovali prípady krížovej kontaminácie a že nevidel žiaden logický dôvod na to, prečo by pri výrobe vakcíny pre Kongo nemohli byť použité bunky šimpanza, ‚keď si pomyslíme, ako ľahko sa vtedy tieto nehumánne bunky dali zohnať a ako bolo v 1950-tych rokoch bežné, pracovať s bunkami, o ktorých sa toho vedelo iba málo alebo vôbec nič – okrem toho, že dokázali optimálne podporiť rast určitého vírusu‘.“

Samotná predstava umelého vírusu AIDS a kontaminovaných vakcín je tak výbušná, že masové médiá ju pravidelne označujú za „konšpiračnú teóriu“. Bola to však práve táto teória, ktorá takmer vyradila Baracka Obamu počas volieb amerického prezidenta v roku 2008. Anglická Wikipedia k osobe Dr. Leonarda Horowitza uvádza:

„27. apríla 2008 sa bývalý pastor Baracka Obamu Jeremiah Wright zúčastnil rozhovoru v National Press Club, v ktorom išlo o jeho nezvyčajne problematické názory. Jeden z moderátorov sa ho opýtal: ,Vo svojej kázni ste tvrdili, že vláda nehovorí pravdu o tom, že vírus HIV bol vymyslený ako prostriedok na genocídu farebných – skutočne si to myslíte?‘ Wright odpovedal: ,Nech už pochádza táto otázka od kohokoľvek: Čítali ste Horowitzovu knihu „Emerging Viruses: Aids and Ebola“? […] Veľa som čítal, čítal som tie najrozličnejšie veci. Ako vždy tvrdím členom svojej komunity: Kto nečíta, ten [si] nemôže [predstaviť]… len si pomyslite na experiment Tuskegee [Štúdia o syfilise, ktorá bola uskutočnená v období rokov 1932 a 1972 na obyvateľoch afroamerického pôvodu v meste Tuskegee v štáte Alabama; v rámci nej nič netušiacich probandov nakazili smrtiacou pohlavnou chorobou bez toho, aby ich informovali o rizikách a možných terapiách, pozn. prekl.]. Alebo na všetky tie ostatné veci, ktoré v tejto krajine robili s Afričanmi! Myslím si, že naša vláda je schopná všetkého.“

Pre podrobnejšie vysvetlenie tejto témy odkazujem na môj článok „Rev. Wright is right about man-made Aids“.

Nový živočíšny druh

Vďaka svojej schopnosti, deliť sa donekonečna (ak sú aj dostatočne kŕmené) a pre vývoj niektorých nehumánnych chromozómov považujú medzičasom niektorí genetici nesmrteľné HeLa bunky za vytvorenie nového druhu (Ľudská bunka má 46 chromozómov; HeLa bunka vykazuje 82 chromozómov). Pre tento druh navrhli označenie Helacyton gartleri – na počesť genetika Stanleyho Gartlera, ktorý spoločne s Nelson-Reesom upozornil na celosvetovú kontamináciu bunkových kultúr HeLa bunkami.

Rozličné kmene Henrietiných buniek, pretvorené humánnym papilomavírusom 18 s jeho karcinogénnym účinkom na kŕčok maternice a kultiváciou trvajúcou viac ako 50 rokov, sú teraz schopné, rozmnožovať sa a šíriť na vlastnú päsť. V mnohých laboratóriách bujnejú ako burina a už vôbec nevyzerajú ako bunky pochádzajúce z človeka, skôr ako bunky améby. Améby sú jednobunkové protozoá; v ľudskom tele žije niekoľko druhov améb, ktoré nie sú považované za pôvodcov chorôb.

Pred 20 rokmi som napísal knihu „The Cancer Microbe“ [Mikróby rakoviny] o Dr. Wilhelmovi Reichovi, neprávom ohováranom a prenasledovanom výskumníkovi rakoviny, ktorý bol vo februári 1957 odsúdený na trest odňatia slobody v americkom federálnom väzení – a 3. novembra toho istého roku ho našli mŕtveho vo svojej cele. Reich bol pevne presvedčený o tom, že rakovina úzko súvisí s baktériami (ktoré nazýval „T bacily“). V rakovinových tumoroch, umelo vyvolaných pokusným zvieratám, Reich sledoval, ako sa rakovinové bunky zvieraťa premenili na monštruózne bunky, ktoré sa veľmi podobali na drobné protozoá a améby. Počas svojho života bol Reich mnohými vnímaný ako hrozba pre verejnosť a cvok. On by však zrejme vôbec nebol prekvapený, keby sa dozvedel, že rakovinové bunky Henriety Lacksovej začali vlastný život, rovnako ako améby, ktoré kedysi tak podrobne študoval.

Skutočnosť, že v laboratóriu sú vytvárané nové životné formy, neušla ani pozornosti armády, o ktorej je známe, že hľadá účinné látky na biologický spôsob vedenia vojny. Defense Advanced Research Projects Agency (DARPA) je výskumným ústavom amerického ministerstva obrany. 5. februára 2010 informovala Katie Drummondová na wired.com:

„Oddelenie pre šialených vedcov v Pentagone teraz vymyslelo svoj možno najradikálnejší projekt. DARPA chce nanovo sformulovať zákony evolúcie v prospech armády a vytvoriť ,syntetické organizmy‘, ktoré dokážu žiť večne. […] Plán uvažuje s tým, že zhrnie aktuálne poznatky z biotechnológie s cieľom vyvinúť živé, dýchajúce bytosti, ktoré sú genetickým inžinierstvom tak skonštruované, že dosiahnu ,plánovaný biologický efekt‘. DARPA plánuje tieto organizmy posilniť molekulami, ktoré by zvýšili odolnosť buniek proti odumretiu. Takto majú by monštrá z laboratória ,v konečnom dôsledku naprogramované tak, aby žili večne ‘.“

Henrieta Lacksová – kmotra virológie

Koncom januára 2010 vyšli prvé recenzie na novú knihu Rebeky Sklootovej s názvom „Die Unsterblichkeit der Henriette Lacks“ [na Slovensku vyšla ako Nesmrteľná Henrieta Lacksová]. Autorka desať rokov zbierala informácie o miliardovom priemysle, ktorý sa rozvinul v súvislosti s HeLa bunkami, a viedla dlhé rozhovory s príbuznými Henriety. Rodina Henriety Lacksovej sa až 20 rokov po jej smrti dozvedela o jej „nesmrteľnosti“, keď vedci začali používať manžela Henriety a jej deti na svoj výskum bez toho, aby ich o tom informovali. A aj keď bunky uviedli do života nový priemysel, ktorého obrat na predaji ľudského biomateriálu dosahuje miliardy dolárov, Henrietina rodina nedostala zo zisku ani cent.

Eric Roston, literárny kritik Washington Post, vo svojej recenzii z 31. januára 2010 napísal:

„Takmer o 60 rokov neskôr rokov neskôr bunky tkaniva Lacksovej vytvorili podľa odhadov až 50 ton HeLa buniek. Prírodovedci a lekári produkujú približne 300 štúdií mesačne, súvisiacich s HeLa bunkami; doteraz existuje okolo
60 000 takýchto štúdií. V súčasnosti žijúci rodinní príslušníci Henriety Lacksovej medzičasom prišli na to, čo sa deje – a sami sa stali žiadanými objektmi štúdií vedcov.“

Vo svojej recenzii v New York Times z 5. februára 2010 Lisa Margonelli píše:

„Po smrti Henriety Lacksovej sa z HeLa buniek stal takpovediac vírusový fenomén – a ona sama sa stala kmotrou virológie a neskôr biotechnológie, z ktorej profitoval prakticky každý človek, ktorý v živote bral niečo silnejšie ako aspirín. […] Na HeLa bunkách boli založené tisíce kariér, dali podnet na vznik okolo 60 000 vedeckých štúdií. A každý deň je publikovaných skoro desať ďalších štúdií, v ktorých vedci sú ich pomocou odhaľujú tajomstvá: od starnutia cez rakovinové ochorenia a párenie moskytov až po dopady kanalizácie na ľudskú bunku. Deborah (Henrietina dcéra) sa stala motorom knihy, v ktorej Sklootová sleduje jej ,celoživotný boj, uzavrieť vnútorný zmier s existenciou týchto buniek – a s vedou, ktorá umožnila ich existenciu‘. V rámci hľadania informácií o matke, ktorú nikdy nemala poznať, Deborah prečítala stovky článkov na tému výskumu HeLa buniek a prišla k záveru, že jej matka vzhľadom na všetky tie pokusy s jej bunkami ,bude žiť naveky‘.“

Horizontálny prenos génov: prenos za hranice živočíšneho druhu

V tom čase, keď sa HeLa bunky rozšírili do celého sveta a začali kontaminovať bunkové kultúry, bolo iba málo prác na tému vzájomných vzťahov organizmov. V súčasnosti už má veda presnejšie poznatky, napríklad ako sa vírusy dokážu „rekombinovať“ s inými vírusmi. A nielen to – dokážu infikovať aj baktérie a ľudské bunky.

V uplynulých dvoch desaťročiach sa molekulárni biológovia stále intenzívnejšie zaoberali so vzájomnou výmenou génov medzi rozličnými organizmami, od najmenších foriem života až po tie najväčšie. Tento proces je známy ako „horizontálny“ alebo „laterálny prenos génov“. Viac známy je prirodzene „vertikálny prenos génov“, pri ktorom potomstvo organizmu dedí gény svojho predka resp. svojich predkov.

Horizontálny prenos génov predstavuje pre výskum rakoviny a vakcín vážne nebezpečenstvo, pretože experimenty genetickým inžinierstvom umožňujú prenos nebezpečnej transgénnej DNA z jedného druhu na druhý. Keď vírusy cestujú sem a tam medzi rôznymi živočíšnymi druhmi a príležitostne sa dokonca prispôsobia ľudským bunkám, má to závažné dôsledky – tak pre evolučné teórie ako aj výskum onkovírusov. Počas „vojny proti rakovine“, iniciatíve, ktorú spustil americký prezident Richard Nixon v roku 1971, sa vedci zaoberali najmä s takými experimentmi prenosu génov – a v roku 1981 potom vypukla epidémia AIDS (pozri tiež moju knihu „Aids and the Doctors of Death“ [AIDS a doktori smrti]). Ak sa chcete o tom dozvedieť viac, stačí zadať do vyhľadávača pojmy „dangerous lateral gene transfer“ [nebezpečný laterálny prenos génov].

Výskum HeLa buniek: veda alebo šialenstvo?

Pred pol storočím som sa pripravoval na záverečné skúšky na medicínskej fakulte. V súčasnosti som zo svojej profesie dosť sklamaný. 40 rokov som strávil výskumom bakteriálnych príčin rakovinových ochorení a hľadal dôkaz existencie baktérií v tkanive nádorov (kde by sa podľa názoru odborníkov na rakovinu nemali vyskytovať žiadne). Môj výskum nevzbudil u mojich kolegov takmer žiaden záujem. Štvrť storočia som sa snažil verejnosť upozorniť na dôkazy o tom, že AIDS je choroba vytvorená človekom – a odborníci na AIDS, ktorí sa ľuďom snažia nahovoriť, že HIV prišiel z africkej džungle a spôsobil AIDS, k tomu nepredložili žiadne seriózne stanovisko.

Aký je však môj skutočný názor na HeLa bunky? HeLa sú rakovinové bunky, infikované s papilomavírusom, o ktorom sa dnes vie, že spôsobuje rakovinu, ku ktorým bola pridaná krv z ľudskej placenty, extrakt z hovädzích embryí a slepačia krvná plazma z krvi žijúceho slepačieho srdca. Takúto gebuzinu by som očakával skôr od nejakého bosoráka, nie však od seriózneho vedca. Používať HeLa bunky ako podklad, základ a šablónu na vírusové štúdie mi pripadá skôr ako vírusové bosoráctvo.

Ako môže infikovaná bunková kultúra ako HeLa pomôcť pri výskume rakoviny a vakcín? Odhliadnuc od toho, že šíri známe a neznáme vírusy, mykoplazmy, baktérie a bohvie akých iných možných pôvodcov infekcií, ktoré sú v Henrietiných bunkách a v novom živočíšnom druhu Helacyton gartleri.

Dedičstvo Henriety Lacksovej

Keď som hľadal informácie na tento článok, narazil som na istý text, ktorý mi dal väčší zmysel ako všetky ostatné. Pochádza od anonymného blogera, ktorý ho 1. februára 2010 zavesil ako komentár k novej knihe Rebeky Sklootovej na internetovej stránke Baltimore Sun. Uvádzam ho na tomto mieste iba nepatrne skorigovaný:

„Voči jej rodine boli absolútne bezohľadní, keď jej vzali bunky, a tie svinské rakovinové bunky, ktoré ju zabili, máme dnes v sebe všetci. Áno, presne tak: Ak vás niekedy očkovali, tak máte vo svojom tele trochu HeLa buniek.

To nie sú normálne bunky, sú to rakovinové bunky; keď sa niektorého z týchto vedátorov opýtate, prečo jej bunky stále žijú, nevedia odpovedať. A celé to dlho udržiavali v tajnosti, pretože belosi by vtedy odmietli dať naočkovať svojim deckám rakovinové bunky, ktoré zabili černošku. Ja sám som Afroameričan a jej príbeh vnímam ako fascinujúci a tragický súčasne, tak ako mnoho príbehov iných ľudí, ktorí boli podvedení.

Pozrite sa na to z tejto strany: ak by mali rodine pri každom použití Henrietiných buniek vyplatiť odmenu, mali by sme dnes aspoň záznamy o tom, kto všetko ich dostal. Miera rakoviny za posledných 40 rokov explodovala; Henrietine bunky boli objavené na miestach, kde sa objaviť vôbec nemali – a vedci ešte stále vôbec netušia, prečo sú jej bunky ,nesmrteľné‘. […]

Ak by informovali jej rodinu, možno by vedci zaobchádzali obozretnejšie s bunkami, ktoré zabili matku týchto detí – a ktoré možno dodnes zabíjajú ľudí, pretože nevieme, ako fungujú.“

Postskriptum

Na internete je video s názvom „The Way of All Flesh“, od britského dokumentaristu Adama Curtisa. Zaoberá sa príbehom Henriety Lacksovej, „ženy, ktorá nikdy nezomrie“. Film získal na medzinárodnom filmovom festivale San Francisco International Film Festival 1997 cenu Golden Gate Award.

Zdroj

Preklad z nemčiny ďurino, máj 2014

Celkom by ma zaujímalo, čo na rakovinové He-La bunky a ich použitie vo výskume vakcín vravia naše očkovacie celebrity, bežní pediatri, ale aj napríklad subkomisia pre bioetiku teologickej komisie konferencie biskupov Slovenska, ktorá zasahuje do života bežných rodín vnucovaním očkovania. Akosi mi z toho celého vychádza, že prenos rakovinových HeLa buniek na smutných, nedobrovoľných konzumentov očkovania (rozumej decká) sa vôbec nedá vylúčiť!

Hm…

Jeden komentár k “Nesmrteľné HeLa bunky a vírusové bosorástvo”

  1. Centers for Disease Control and Prevention, CDC malo na svojich stránkach aj o SV40, bolo to na tejto adrese, ktora už nefunguje:
    http://www.cdc.gov/vaccinesafety/updates/archive/polio_and_cancer.htm
    Nadpis bol: Frequently Asked Questions about Cancer, Simian Virus 40 (SV40), and Polio Vaccine
    Aj z Google cache to zmazali, ale dá sa to dohladat v archive internetu.
    http://web.archive.org/web/20130705192515/http://www.cdc.gov/vaccinesafety/updates/archive/polio_and_cancer.htm

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *