Genetické zbrane môžu byť horšie ako atómová bomba

2. novembra 2017 Rusko, SŠA a Veľká Británia uzavreli dohodu, ktorá sa týka opatrení proti biologickým zbraniam. Zástupcovia všetkých troch krajín sú toho názoru, že „v súvislosti s biologickou bezpečnosťou stojí svet pred vážnymi výzvami“. Reč je najmä o hrozbe vyplývajúcej z vývoja, nadobudnutia a použitia biologických zbraní, ktoré môžu byť získané a použité štátnymi a neštátnymi aktérmi. Vedecko-technické výdobytky „majú potenciál priniesť veľký úžitok, možno ich však využiť aj nato, aby škodili“.

Niekoľko dní predtým prezident Vladimír Putin na zasadaní Rady pre ľudské práva povedal, že niektoré zahraničné sily zbierajú biologický materiál ruských občanov. O týchto pokusoch, vytvoriť doposiaľ nevídanú biologickú zbraň so selektívnym účinkom, neskôr v Rusku písali mnohí, ak nie všetci.

Povedať iba to, že je to horúca téma, je akoby nepovedať nič. Genetická zbraň má v očiach širokej verejnosti postavenie niekde medzi mimozemšťanmi v službách Pentagonu a tým Hitlerom, ktorý utiekol na Mesiac. Niet divu, že táto téma v médiách a na sociálnych sieťach vyvolala emocionálny výbuch a kontroverzie. Na nich sa podieľali nielen vedci, špecializovaní na túto tému. Pritom existujú veľmi rozdielne názory – od pokusu vysvetliť význam genetických zbraní z čisto vojenského hľadiska až po otvorený výsmech z ruských úradov.

To znamená, že táto polarizácia ide nie vedeckou, ale politickou cestou. Liberáli, rozumej politická opozícia, jednoznačne vyhlásili, že domnienka existencie genetických zbraní alebo ich vývoj je úplný nezmysel. Napríklad Michail Gelfand, ktorý je teraz pre svoju civilnú činnosť známy ako „podporovateľ vedy“ a advokát Američanov, ktorí zbierajú biologický materiál v Rusku a používajú naň nie celkom vedecký pojem „svinstvo“.

V praxi to vyzerá takto: vojenské letectvo SŠA ešte v lete 2017 na oficiálnom portáli verejných súťaží zverejnilo výberové konanie na dodávku 12 vzoriek molekúl RNK (kyselina ribonukleová) a synoviálneho (kĺbového) tkaniva od Rusov. Podľa kúpnej zmluvy darcovia musia spĺňať nasledujúce podmienky:

  • občan Ruskej federácie,
  • európskeho pôvodu,
  • bez poranení opornej a pohybovej sústavy a
  • s negatívnym testom na HIV, hepatitídu typu B, hepatitídu typu C a syfilis.

Mnohí boli toho názoru, že dôvodom na tvrdenie prezidenta bolo toto zvláštne výberové konanie, aj keď ten sa pritom určite opieral o údaje spravodajských služieb a nie o verejné zdroje.

Po oznámení prezidenta Putina sa Američania pokúsili túto zvláštnu situáciu prinajmenšom vysvetliť. Bo Downey, zástupca amerického Veliteľstva leteckej výuky a výcviku vojakov vojenského letectva (AETC) povedal, že tento výskum vedie Centrum pre molekulárny výskum 59. medicínskeho leteckého oddielu a zaoberá sa identifikáciou rozličných biomarkerov v súvislosti s poraneniami. Podľa Downeyho, pôvodne nebolo uvedené požadované miesto pôvodu vzoriek, keďže však prvé skúmané vzorky úplnou náhodou pochádzali práve z Ruska, na pokračovanie výskumu musia budúce biologické materiály údajne opäť pochádzať od občanov Ruskej federácie.

Rola Pentagonu sa vysvetľuje formálnou príslušnosťou oddelenia tohto medicínskeho zariadenia. Prečo však nebolo možné zobrať prvú dávku vzoriek od amerických pilotov, ktorí sú predsa vo všeobecnosti zmluvne povinní zúčastniť sa takýchto výskumov? Veď uzdravené mali byť predsa ich kĺby, nie kĺby ruských pilotov! Naviac, pôvodný dodávateľ podľa objednávky Pentagonu prvé vzorky z Ruskej federácie prepašoval.

Prvú správu o biologických zbraniach a možnom vývoji genetickej verzie na použitie proti obyvateľstvu Ruskej federácie prezentovala FSB (tajná služba Ruskej federácie) už v roku 2007. Vtedy bol schválený aj prvý variant zákona o zákaze vývozu vzoriek biologických tkanív z Ruska, ktorý mimochodom obsahuje podrobný opis vzoriek biologického materiálu. To znamená, prvú dávku biologického materiálu pre potreby amerického vojenského letectva dostali Američania obídením ruského zákona. Teraz sa pripravuje nový zákon o biologickej ochrane. Parlament ho preskúma už v decembri, vráťme sa však späť do roku 2007.

Pred istým časom bola v móde identifikácia individuálneho genómu. Niektorí ľudia pritom s nadšením hľadali svojich dávnych, hrdinských predkov. Mnohí vedci to označujú za pseudovedu, kedysi však bola táto mánia veľmi populárna. Genetický materiál bol dobrovoľne posielaný niekam do Ameriky, aby napokon ako odpoveď prišiel papierik, z ktorého vyplýva, že na toľko a toľko percent máš ako predkov dávnych Skýtov.

Tento rozsah napokon znepokojil ruskú kontrašpionáž.

Táto „genetická nedôvera“ však neprišla ako prvá z ruskej FSB. Nie je to tak dávno, kedy sa britská spoločnosť „Oxford Nanopore Technologies“ zdráhala predať laboratóriu na výskum genómu na Lomonosovovej univerzite sekvenátor (zariadenie na čítanie DNA) a obvinila pritom Moskovskú univerzitu, že v spolupráci s armádou sa snaží využiť získané údaje na deštruktívne účely.

Je to veľmi príznačné: genetický výskum na Západe je skutočne komplexne začlenený do vojenských alebo podobných aplikácií. Ľudia tu preto majú tendenciu očakávať u druhých to isté, čím sa zaoberajú oni.

Iba na prvý pohľad to vyzerá tak, že podnetom na prezidentovo vyhlásenie a nasledujúce diskusie bol tender amerického vojenského letectva. Problém je troch hlbší, reálne existuje. Ibaže niektoré aspekty vývoja geneticko-inžinierskych biologických zbraní nie sú zrejmé a sú preto náchylné na špekulácie.

Kroniky doktora Smrť

Dodnes neexistujú žiadne skutočné dôkazy o tom, že genetické údaje jednotlivých etník sa používajú na vývoj zbraní hromadného ničenia. Alebo že by mohli byť použité. Preto možno geneticko-inžinierske biologické zbrane hromadného ničenia poľahky odsunúť do kategórie konšpirácií.

Vieme však o konkrétnom prípade, v ktorom bol vývoj genetických zbraní potvrdený štruktúrovanou bankou údajov a výpoveďami mnohých svedkov pred súdom.

Juhoafrická republika bola v časoch apartheidu jednou z najmodernejších krajín na svete v oblasti medicíny. Napríklad v Kapskom meste bola uskutočnená prvá úspešná transplantácia srdca v histórii ľudstva. A tu sa tiež začiatkom 1980-tych rokov za najprísnejšieho utajenia začal Project Coast (projekt Pobrežie), komplexný program na vytvorenie jedov, psychotropných látok a genetických zbraní, ktoré mali zasiahnuť selektívne iba čierne obyvateľstvo. Hlavným cieľom boli síce členovia Afrického národného kongresu (ANC), v súdnom konaní však bolo dokázané, že pokusy aplikácií boli zaznamenané aj na území Namíbie, Angoly a Mozambiku a drogy boli cielene šírené medzi čiernymi obyvateľmi južnej Afriky.

Program viedol vojenský lekár, bývalý kardiológ Wouter Basson, z ktorého sa stal brigádny generál a mal prezývku „Dr. Smrť“ [jeho výskum potajomky financoval Izrael, ktorý mal o tzv. etnické zbrane mimoriadny záujem, pozn. prekl.].

Po porážke režimu apartheidu sa začalo vyšetrovanie takzvanej Komisie pre pravdu a zmierenie (TRC) – juhoafrického zariadenia na skúmanie zločinov počas apartheidu. Komisia, ktorá mala vyšetriť zločiny príslušníkov všetkých národnostných skupín nezávisle od farby pleti páchateľov a prispieť tak k zmiereniu, pracovala až do roku 1998. Rýchlo identifikovala takmer všetkých vedcov a lekárov, ktorí pracovali v „projekte Pobrežie“ (je príznačné, že to boli výlučne iba Búri [rozumej bieli prisťahovalci a ich potomkovia]) a v priebehu niekoľkých rokov z nich vytiahla všetky informácie.

Jeden z obžalovaných, chemik Dan Houssen, v tejto súvislosti vypovedal, že program bol rozdelený na dva odlišné projekty. Prvý obsahoval vytvorenie toho, čo sa označovalo ako „špinavé triky“ (vuil truuks), čiže vytvorenie prostriedkov na odstránenie individuálnych osôb, alebo vyjadrené ešte jednoduchšie, jedy a psychotropné látky. Druhý projekt „obsahoval úlohu vytvoriť pomerne zložitý druh zbraní hromadného ničenia, ktoré by bolo možné použiť vo vojenských operáciách v Angole a Mozambiku“.

Bol to trik advokátov, lokalizácia zločinov do susediacich krajín. Príslušnosť súdov v Juhoafrickej republike nesiahala za hranice štátu. Preto nebolo možné odsúdiť účastníkov „projektu Pobrežie“ za zločiny proti občanom iných krajín a na cudzom území.

Vďaka tomuto právnemu triku najvyšší súd v roku 1999 oslobodil Woutera Bassona: a to aj napriek 46 preukázaným vraždám. Vďaka skutočnosti, že pokusy s namíbskymi zajatými rebelmi boli vykonané na území Namíbie a mŕtvoly boli neskôr z vrtuľníka zhodené do Atlantiku. Ostatné vraždy, pomocou chemických prostriedkov, sa tiež uskutočnili mimo územia Juhoafrickej republiky (pravdepodobne boli otrávení aj niektorí britskí politici).

Basson bol v roku 2002 oslobodený spod všetkých bodov obžaloby, keďže údajne konal ako vojak na základe vojenských rozkazov. Oslobodenie Doktora Smrť spôsobilo krízu vo vzťahoch medzi Juhoafrickou republikou a Namíbiou. Namíbia sa nevzdáva a ústavný súd Juhoafrickej republiky nedávno rozhodol, že prípad znovu otvorí. prakticky však niet nádeje na odsúdenie vinníkov, keďže údaje „projektu Pobrežie“ sa medzičasom dostali do Spojených štátov a Wouter Basson získal v Pentagone mocného ochrancu.

V 1980-tych rokoch existoval istý druh výmeny informácií. Juhoafrická tajná služba poskytla Američanom a Britom obrovské množstvo údajov o aktivitách KGB v Afrike a o organizácii a zložení sovietskych a kubánskych vojenských kontingentoch v Angole a na oplátku požadovala najnovšie informácie z oblasti chémie, biológie a medicíny. Južná Afrika tak získala prístup k výsledkom sľubného výskumu pod pláštikom „ochrany juhoafrických vojakov pred možným použitím chemických a biologických zbraní zo strany Kuby“ v Angole.

Pred skončením apartheidu sa výmena otočila opačným smerom: Wouter Basson a jeho kolega Ian Lawrence „vrátili“ Američanom to, čo vypracovali v priebehu 10 rokov (oficiálny projekt bol v roku 1992 ukončený, následne sa začalo masové zatýkanie vedcov a pracovníkov tajných služieb). Formálne to bola „humanitárna akcia“: Južná Afrika sa pritom zriekla vývoja akýchkoľvek zbraní hromadného ničenia a na potvrdenie svojej dobrej vôle celú databázu odovzdala Američanom.

Nie sú to žiadne konšpiračné teórie, ale právne preukázané udalosti. Iná vec je skutočnosť, že väčšina praktických detailov tohto nekalého výskumu bola operatívne vyhlásená za „tajnú“.

Vírusy sú tiež rasisti

Je potrebné si uvedomiť, že Búri začali svoj výskum v čase, keď ešte nebol dekódovaný ľudský genóm. Princíp, ktorý použili vo svojom výskume, bola jednoduchá identifikácia aminokyselín na základe princípu „náš genóm – cudzí genóm“. Princíp funkcie možno skrátene opísať takto: špeciálna chemická zlúčenina sa dostane do tela a musí „identifikovať“ aminokyselinu príslušnú iba pre tento genetický typ. Ak je tento typ „cudzinec“, až vtedy sa spustí mechanizmus otravy.

Je to teória v tom najjednoduchšom podaní (vedci ma určite opravia v mnohých veciach). Nie je známe, či Búri mali potrebné vedecké poznatky a dokázali oddeliť defektné gény. Spraviť niečo podobné teraz je veľmi jednoduché.

Je známe, že niektoré etniká majú individuálny genetický kód, ktorý v niektorých prípadoch spúšťa špecifické dedičné choroby.

Ich učebnicovým príkladom sú napríklad:

  • intolerancia laktózy u Číňanov a príbuzných etník v juhovýchodnej Ázii;
  • chýbanie enzýmov na štiepenie alkoholu u paleoázijských národov (v najširšom zmysle, od Eskimákov až po Indiánov);
  • Tayov-Sachsov syndróm je nápadne zvýšený u aškenázskych Židov východoeurópskeho pôvodu. Mimoriadne často sa vyskytuje aj u francúzskych Kanaďanov, Írov a Kajunov;
  • beta-talasémia u izolovaných národov na Kaukaze, v Stredomorskej oblasti (Malta, Sardínia, Sicília, Grécko, Cyprus, Turecko), v prednom Oriente a u obyvateľstva afrického pôvodu;
  • svalová dystrofia u Jakutov;
  • familiárna stredomorská horúčka (FMF) – známa aj ako familiárna rekurentná polyserozitída – častá u obyvateľov východného Stredomoria (Turecko, Blízky východ, Severná Afrika, arabské krajiny, Arménsko, zriedkavejšie Grécko a Taliansko).

Génové mutácie súvisia spravidla s okolnosťami, ktoré nastali vznikom a ďalším vývojom národa, ako napríklad nízky počet príslušníkov malého národa (Jakuti, malé národy Dagestanu) alebo tradičné manželstvá medzi príbuznými (Aškenázi). Intoleranciu laktózy u Číňanov možno vysvetliť v porovnaní s európskymi národmi neskorým zdomácnením kráv. Organizmus národov v tomto regióne jednoducho ešte nedokázal zvyknúť si na mlieko.

Sú to medicínske okolnosti, ktoré jednoducho treba akceptovať. Mnohí robia z núdze cnosť. Napríklad, medzi Aškenázmi v SŠA sa pred svadbou bežne vykonáva genetické vyšetrenie, ako prevencia. Tayov-Sachsov syndróm sa u potomkov manifestuje iba vtedy, ak sú nositeľom defektných génov obaja rodičia. Ak má syndróm iba jeden z rodičov, narodí sa zdravé dieťa, čo vedie k zlepšeniu genetického stavu obce ako celku.

Africké národy sa značne odlišujú svojou genetickou variabilitou a históriou svojho vývoja. Neliečiteľná kosáčiková choroba alebo kosáčiková anémia (lekársky drepanocytóza) sa v SŠA vyskytuje iba u obyvateľstva s tmavou kožou.

Ďalší príklad: Afričanom a Gruzíncom chýbajú gény, ktoré sú schopné blokovať HIV. A proti tomuto vírusu sú najviac odolné etnické skupiny Slovanov a Pobalťanov.

Obrovský počet nemocných na AIDS v Južnej Afrike a susedných krajinách nemusí byť priamo spájaný s činnosťou „projektu Pobrežie“. V tomto kontexte je však vysoký percentuálny podiel HIV infikovaných v Južnej Afrike podozrivý. Nikto netvrdí, že Wouterovi Bassonovi sa niektorá z týchto vecí skutočne podarila. Hlavné je, že prostredníctvom „projektu Pobrežie“ sa pracovalo na možných genetických zbraniach, a výsledky tejto práce – nech sú akékoľvek – boli nakoniec Spojeným štátom americkým k dispozícii.

Budúcnosť

Hlavným argumentom proti skutočnosti, že genetickým inžinierstvom možno prinajmenšom teoreticky vytvoriť biologickú zbraň, bolo a zostáva zbližovanie národov. Neexistujú úplne „čisté“ národy, so vzácnou a izolovanou genetickou výnimkou (Dajakovia, praobyvatelia Austrálie, obyvatelia Andamanských ostrovov). To znamená, vývoj jedu, ktorý bude mať napríklad zacielené na Rusov a bude pôsobiť iba na nich, bude ťažký, práve z dôvodu ruskej genetickej rozmanitosti. A napríklad v štáte Minnesota nikto nebude môcť ručiť za jednoznačný a nepochybný genetický pôvod nejakej osoby. Vírusový rasista tak síce teoreticky môže fungovať, v Rwande alebo Kambodži, nie však v Európe, Rusku a SŠA.

Inou vecou je, že biotechnológie teraz stoja na prahu technologickej revolúcie, kedy sa to však stane a ktorým smerom pôjde, zrejme nikto nevie. Ak však hľadanie geneticko-inžinierskych biologických zbraní dostane reálnu podobu, tieto zbrane budú strašnejšie ako atómová bomba – v tomto bode má prezident Putin určite pravdu.

Špecifické štátne organizácie sa aj napriek medzinárodnej dohode o zákaze vývoja a používania biologických zbraní celkom určite zapodievajú niečím podobným.

Čo je horšie – tieto technológie sú už teraz k dispozícii nielen veľkým krajinám s ich takmer neobmedzenými finančnými zdrojmi, ale aj súkromným laboratóriám, ktoré sú prevádzkované osobami vrátane psychicky labilných géniov.

Približne takto to bolo aj s atómovou bombou. Priekopníci Američanov na to potrebovali iba veľmi drahý projekt Manhattan, na ktorom pracovali geniálne hlavy známe na celom svete.

Vytvoriť novú genetickú alebo inú biologickú zbraň by už nemalo byť také ťažké. Výsledky juhoafrického výskumu predsa majú k dispozícii.

zdroj

Preklad z nemčiny ďurino, december 2017

Slovenskí politici sa rozhodli dobrovoľne vydať zdravotné údaje svojich obyvateľov do rúk Izraela, krajiny reálne genocídujúcej Palestínčanov, krajiny s vlastným vývojom biologických a chemických zbraní (zariadenie Ness-Ziona).

Príslušné zložky tohto štátu tak budú mať on-line (alebo off-line, v tomto kontexte to vôbec nie je podstatné) prístup k zdravotníckym údajom všetkých Slovákov, či už legálne alebo nelegálne. Čo je však horšie, tým, že boli pri vývoji daného systému, budú vedieť správne interpretovať a vyhodnocovať všetky údaje a súvislosti.

Súčasťou izraelského eHealthu, zavádzaného na Slovensku, je aj register tkanív, potrebný na zisťovanie vhodnosti darcov orgánov. Ak si niektorý Izraelčan, ktorý zbohatol povedzme privlastnením palestínskej pôdy, prepije pečeň, bude si môcť vybrať novú. Hádajte kde. Možno to bude práve pečeň vašej dcéry, ktorá utrpí záhadný úraz.

S eHealthom bude možné (v cudzej krajine) napríklad analyzovať reakcie slovenských detí na rôzne šarže vakcín. Pod rôznymi šaržami sa nemusí nutne ukrývať nejaký kód iba na vystopovanie pôvodu zložiek vakcíny z hľadiska trvanlivosti a hygieny. Šarža X môže mať za cieľ paralyzovanie jedného systému, šarža Y paralyzovanie iného systému v organizme, šarža Z zasa bude mať za úlohu vypnúť určité gény… Štát pritom NEDOKÁŽE overiť (ne)škodnosť a (ne)funkčnosť vakcín, nemá na to vôbec prostriedky ani vedomosti. V tomto sa, žiaľ, nezodpovedne spolieha na tvrdenie výrobcu a zmanipulované medicínske štúdie. Preto ak je napríklad trhovník v podozrení, že šíri salmonelôzu, veľmi rýchlo ho odstavia. Výrobcu vakcín nie. Ak je vakcína v podozrení, že poškodzuje deti, nemôžu s tým nič spraviť, lebo to nedokážu.

Alebo niektoré lietadlo NATO rozpráši namiesto obvyklých nanočastíc na úpravu počasia a vojenské účely na nič netušiacich obyvateľov povedzme Banskej Bystrice nejakú biologickú látku a inštitúcia v Tel-Avive bude sledovať reakciu jednotlivcov v tomto regióne. Môže to presne vyhodnotiť, má k dispozícii všetky potrebné údaje a súvislosti.

Že ste netušili, že lietadlá NATO môžu vypúšťať cudzorodé látky nad Slovenskom? Nuž, môžu, lebo sme im dovolili prelety kedy sa im zachce, a nemáme ich predsa dôvod kontrolovať. Určite by na nás nič nevypúšťali, veď sú to predsa naši spojenci…

Vchod do Life Science Research Institute pri Inštitúte pre biologický výskum v izraelskom Ness – Ziona. Budú práve tu analyzovať a vyhodnocovať údaje slovenských detí?
Vchod do Life Science Research Institute pri Inštitúte pre biologický výskum v izraelskom Ness – Ziona. Budú práve tu analyzovať a vyhodnocovať biologické údaje slovenských občanov, získaných cez eHealth?
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 5.0/5 (7 votes cast)
Genetické zbrane môžu byť horšie ako atómová bomba, 5.0 out of 5 based on 7 ratings

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *