Nezvyčajný výbuch rakety Falcon 9 s izraelským satelitom

1. septembra 2016 sa na Cape Canaveral udalo niečo, čo chcú najvyššie miesta zúfalo upratať pod koberec zmätenými a rozpornými správami. Pozrite si video, budete vedieť prečo.

Facebook vypustil 200 miliónov dolárov drahý izraelský satelit na rakete Falcon 9. Satelit mal za úlohu umožniť Facebooku širokopásmové prenosy v Afrike – iniciatíva, ktorá bola Facebookom financovaná aj z toho dôvodu, aby zlepšil svoje širokopásmové služby a videoslužby v Strednom východe a v niektorých častiach Európy. Najmä to však bol projekt, na zlepšenie prístupu k internetovým službám v regióne na juh od Sahary – prinajmenšom to tvrdí oficiálna verzia…

Elon Musk, výkonný riaditeľ SpaceX, sa na svojej sociálnej sieti vyjadril, že “…nehoda sa stala počas tankovania paliva; príčinu explózie však nedokázali zistiť.”

Celú záležitosť sa pokúšajú zúfalo upratať pod koberec, možno pre „projektil“, ktorý sa tesne pred výbuchom priblížil k „nákladu“ rakety Falcon 9 až na cca 30 metrov – vzápätí „náklad“ exploduje!

….

Už sa začalo s odstraňovaním nepohodlných záberov z internetu.

Detaily:

Komentár: Nič sa nedeje náhodou. Niekto alebo niečo nechce, aby na obežnej dráhe lietala izraelská technika. Bude zaujímavé vedieť, čo bolo skutočne úlohou izraelského satelitu.

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.0/5 (1 vote cast)

John Lear odkrýva svoje posledné tajomstvá

Zhrnutie relácie „Coast to Coast AM“ z 01.03.2014

V ufológii je John Lear už mnoho rokov považovaný za insidera (človek, ktorý má podrobné, dôverné informácie priamo zo zdroja, pozn. prekl.). Je to bývalý dopravný pilot, ktorý lietal okrem iného aj pre CIA. Jeho otec bol vývojárom Learjetu (výrobcu lietadiel). Počas svojej kariéry pilota sedel John v kokpite viac ako 150 rôznych testovacích lietadiel. V 1980-tych rokoch začal so zverejňovaním série nanajvýš pozoruhodných odhalení o UFO a iných, sčasti ešte bláznivejších vecí. Rozhovor v Coast to Coast AM začína úvodom, že čoskoro dosiahne vek 72 rokov a preto prišiel čas, aby verejnosti odhalil všetky svoje zostávajúce tajomstvá. Nasleduje zhrnutie jeho najzaujímavejších tvrdení.

Studená voja nikdy neexistovala. Konfrontácia medzi USA a ZSSR bola iba predstieraná, aby oba sa národy mohli v pokoji sústrediť na problém mimozemšťanov.

Fukušima: Cunami vyvolala atómová bomba, ktorú odpálili Izraelčania vo vzdialenosti približne 200 kilometrov severovýchodne od Fu­kušimy. Izraelčania boli zmluvne zodpovední za údržbu všetkých 152 jadrových elektrární Japonska. Neskôr zistili, že Japonsko predalo jadrový materiál vysokej čistoty Iránu; preto najskôr odpálili bombu, ktorá spôsobila cunami, a potom paralyzovali riadiace systémy jadrovej elektrárne, aby vyradili jej ochranné mechanizmy (pozri tiež článok Fukušima – nukleárny útok na ľudstvo? na tomto serveri).

Pred našou civilizáciou existovali na planéte iné, pôvodné civilizácie. Medzi ne patria Lemúria a Atlan­tída, ale aj ďalšie.

Atentát na Kennedyho: V skutočnosti bol za ním Mossad. Prvý premiér Izraela, David Ben-Gurion, bol naštvaný z toho, že Kennedy trval na tom, aby Izrael umožnil prístup do svojho jadrového zariadenia Dimona, v ktorom Izrael vyrábal svoje atómové bomby. Keďže Izrael verejne poprel vlastníctvo a výrobu atómových zbraní, Ben-Guri­on dal príkaz na zavraždenie Kennedyho. Pokračovať v čítaní „John Lear odkrýva svoje posledné tajomstvá“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 3.8/5 (14 votes cast)

Projekt CHANI: Počítačom podporovaná komunikácia s inými svetmi

V roku 1994 vedci na tajnom urýchľovači častíc v Afrike nadviazali kontakt s entitou z paralelného vesmíru. Päť rokov dostávali správy a predpovede, ktoré mohli mať pre ľudstvo veľký význam.
Článok nie je nový, bol publikovaný v platenej časti časopisu Nexus. Jeho predpovede sú však natoľko znepokojivé, že redakcia časopisu sa nedávno rozhodla sprístupniť ho aj neplatiacej verejnosti.

Nová zákazka

Bol to posledný týždeň pokojného júna v roku 2006. Väčšinu svojich prác som už odovzdal na konečnú analýzu, dokončenie a archiváciu. Existovalo niekoľko nových projektov, no boli to iba zvyčajné nariadenia, ktoré bolo treba počas niekoľkých týždňov každé dva alebo tri dni nanovo skontrolovať a sledovať. Čiže nič mimoriadne. Čoskoro ma čakala dovolenka a už som premýšľal nad tým, ako si vychutnať niekoľko pokojných dní. Pozeral som von z okna. Nie preto, že by som mal pekný výhľad, bol to čistý zvyk. Vtedy som nefajčil. A vôbec som netušil, že to sa čoskoro zmení.

Zapípal mi pager so správou „Ihneď do kancelárie vedúcej oddelenia“. V duchu som sa si položil otázku, prečo si ma dala zavolať cez pager. Moja kancelária sa predsa nachádzala na tej istej chodbe. Mohla ma zavolať cez interkom v mojej kancelárii. Ešte som stihol hodiť na seba sako skôr, ako som opustil kanceláriu. „Do kelu“, blyslo mi hlavou, „mal som si vziať inú kravatu.“

Boli sme v jej kancelárii sami. Sadol som si.

„Vyznáte sa v diskusných fórach na internete?“, opýtala sa ma, aj keď dobre vedela, že to patrilo medzi moje špeciálne oblasti a do profilu požiadaviek môjho okruhu činností.

Bola však na tomto podlaží nová a ako vedúca oddelenia začala pracovať iba v januári.

„Áno“, povedal som a spýtavo zdvihol obočie.

„Chcela by som, aby ste počas nasledujúcich týždňov všetky ostatné úlohy odložili stranou“, povedala. Bol som zmätený. Posunula mi cez písací stôl útly spis. Otvoril som ho a pomyslel si: „Cha, iba dve strany; to nemôže byť nič náročné. Takže nemusím si robiť starosti. To nemôže trvať viac ako týždeň.“

„Na strane číslo dva nájdete podpísaný formulár pre prístupové oprávnenie k spisom a žiadosť. „Fíha!“, pomyslel som si, „podpísala formulár aj bez toho, aby sa ma najskôr opýtala, či tú úlohu zoberiem.“

To mi opäť iba potvrdilo skutočnosť, že presne vedela, aký bol profil mojich činností.

Zrazu som pochopil. Spis je buď prísne tajný (prístup iba pre pracovníkov vo vysokej funkcii) alebo príliš veľký na to, aby ho prenášala v obale. A mal som pravdu v oboch prípadoch.

Spis bol obrovský – vlastne to bol celý kartón plný spisov – a zahŕňal viac ako 20 000 stránok protokolov. Všade boli odtlačky pečiatok pracovníkov vo vysokých funkciách. Okrem toho tam boli tisíce strán s podrobnými výskumnými správami a kópiami písomnej komunikácie medzi výskumníkmi, technikmi a vedcami z iných oblastí. Zopár diskiet, ako som videl podľa dátumov, pribudlo iba nedávno.

Dodnes som presvedčený, že dáma v registratúre, keby ma nebola osobne poznala, na formulári o poskytnutí prístupu by požadovala aj druhý podpis.

„Vraj niekoľko týždňov. Do kelu, to mi potrvá celé mesiace“, uvedomil som si.

Takýmto spôsobom som bol zapojený do projektu s označením CHANI, a to bola príčina, prečo som ešte v ten deň začal fajčiť. Pokračovať v čítaní „Projekt CHANI: Počítačom podporovaná komunikácia s inými svetmi“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 3.5/5 (4 votes cast)

Voynichov rukopis a jeho vylúštenie

Kryptológom, lingvistom, amatérskym lúštiteľom, milovníkom záhad ale aj mnohým ďalším už desaťročia nedáva spávať záhadný rukopis, známy ako Voynichov rukopis. Obsahuje viac ako 200 strán textu v neznámom písme a jazyku a množstvo obrázkov (odkaz na zobrazenie jednotlivých strán denníka vo vysokom rozlíšení je na konci článku).

Rukopis je doteraz považovaný za nerozlúštenú záhadu, a to aj napriek tomu, že nemecký lingvista Erhard Landmann už pred niekoľkými rokmi napísal článok o tom, ako treba rukopis čítať. Napriek tomu tlač tento článok starostlivo ignoruje. Prečo? Nuž, niektoré spolky by z informácií v rukopise zrejme dostali hysterický záchvat. Informácie, ktoré z rukopisu vyplývajú, sú jednoducho „nepohodlné“, rovnako ako „nepohodlné“ archeologické nálezy.

Niektoré tvrdenia Landmanna sú možno problematické, niektoré však očividne logické. Jeho argumentáciu možno sledovať na naskenovaných obrázkoch rukopisu, uverejnených na blogu Jasona Daviesa (pozri odkaz na konci článku). Možno netreba veriť všetkému, čo tvrdí, no je pokojne možné, že má do posledného písmena pravdu. Ak však má pravdu, prečo nezverejnil preklad celého rukopisu?

Spravte si názor sami:

Erhard Landmann: Voynichov rukopis

17.12.2005 vyšiel vo „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ a v niektorých ďalších novinách článok o takzvanom Voynichovom rukopise. Aj keď sa už 40 rokov zaoberám porovnávacou jazykovedou, už skoro 30 rokov sa zaoberám hieroglyfickým písmom a napísal som knihu o jeho správnom rozlúštení („Weltbilderschütterung – die richtige Entzifferung der Hieroglyphenschriften“), v ktorej samotné obrázky, ale aj jazykové výskumy dokazujú, že naši egyptológovia, asýriológovia, mayológovia atď. nedokážu správne prečítať jediné slovo (je jasné, že takúto knihu naše médiá už 14 rokov systematicky ignorujú), ešte som nepočul o Voynichovom rukopise. A keďže článok vo FAZ zrejme málo zorientovaný autor napísal dosť nedbalým a namysleným štýlom (nadpis: „Konečne účinný prostriedok na migrénu“) a ja som sa venoval iným dôležitým výskumným prácam, pomyslel som si, že tento rukopis zrejme nebude tak zaujímavý, a pustil som ho z hlavy. O niekoľko dní neskôr som dostal vianočnú pohľadnicu od istého pána v Bádensko-Württembersku, ktorého som dovtedy nepoznal a ktorý si práve kúpil moju knihu, z ktorej bol nadšený. Pripojil aj kópiu jednej strany z Voynichovho rukopisu, ktorú tentoraz uverejnili iné noviny. Pretože nemám vlastný prístup na internet, ale môžem naň ísť každý týždeň na tri hodiny počas istého stretnutia seniorov, rozhodol som sa, že budúci týždeň sa na tento Voynichov rukopis pozriem. Údajne je napísaný neznámym písmom v neznámom jazyku. Pokračovať v čítaní „Voynichov rukopis a jeho vylúštenie“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 5.0/5 (8 votes cast)