CETA – útok na demokraciu

Iba 3 minúty, a ste v obraze…

Na tomto odkaze môžete podpísať európsku petíciu proti pripravovanej dohode CETA:

Po odoslaní petície (tlačidlo PODPÍSAŤ) dostanete do e-mailu verifikačnú správu s odkazom, na ktorý treba kliknúť a potvrdiť tak účasť v petícii. Bez kliknutia na túto linku je váš hlas neplatný!

ďurino, september 201

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/5 (0 votes cast)

Vo finále MS vo futbale nastúpi Nike proti Adidasu

Majstrovstvá sveta sú iba prostriedok na odbyt tovaru a odvrátenie pozornosti davov. Chlieb a hry gigantického rozsahu. Nie je to o tom, ktorá krajina hrá lepší futbal, či je lepší výber nemeckého futbalového zväzu alebo brazílsky Selecao. Je to súboj nadnárodných výrobcov športových potrieb. 26 miliárd divákov, ako v prípade posledných MS 2010, ktorí tri týždne nasávali ich výrobky a logá, je pre nich inak nedosiahnuteľné cieľové publikum. Nike stavia na Brazíliu a Adidas má úradujúceho majstra sveta. Čím viac mužstiev vybavia svojimi výrobkami, tým väčšia šanca stať sa novým majstrom sveta. Nike má v hre 10 mužstiev, Adidas iba osem. Napriek tomu si už teraz dovolím tipovať finále: Adidas proti Nike!

Snom každého sponzora je mať vo finále obe mužstvá. Vtedy sa stáva víťazom bez ohľadu na výsledok. Nike proti Nike, Adidas proti Adidas, takto to chcú mať. Rovnako ako v americkej politike, kde kriminálna finančná elita financuje volebný boj oboch strán. Vôbec nie je podstatné, či zvíťazia republikáni alebo demokrati. Víťaz volieb napokon robí presne to, čo chce jeho sponzor. Preto všetky politické strany robia to isté, bez ohľadu na to, kto sa dostane do vlády. Peniaze vládnu politike a športu.

MS nie sú futbalovým sviatkom krajín, je to súboj svetových značiek v boji o podiely na trhu. Koncerny sú nad športom a diktujú usporiadateľovi, čo má láskavo robiť. Najdôležitejšia je pritom prítomnosť televízie a prenos do miliárd domácností. Pritom vôbec nie je podstatné, či sú štadióny prázdne alebo plné. Diváci a fanúšikovia sú iba nutné zlo, kulisou pre súboj značiek.

Výrobcovia športových potrieb chcú vidieť na víťazovi svoje logo. Americká značka Nike stavia tento rok najmä na Brazíliu ako domáce mužstvo. Adidas na Španielov, ktorí obhajujú svoj titul. Značka Nike vybavila väčšinu tímov, a to Brazíliu, Anglicko, Austráliu, Južnú Kóreu, Chorvátsko, USA, Francúzsko, Grécko, Holandsko a Portugalsko.

Adidas má tiež dobrých kandidátov v hre a je zastúpená ôsmimi mužstvami, medzi nimi aktuálny majster sveta a dvojnásobný majster Európy Španielsko. Medzi ďalšie krajiny patria Kolumbia, Nigéria, Japonsko, Rusko, Mexiko, Nemecko a Argentína. Preto už vopred hovorím, bude to opäť súboj medzi Nike a Adidasom.

V súboji značiek má celkom dobrú pozíciu aj Puma, ktorá postavila tiež osem mužstiev, medzi nimi Taliansko, Uruguaj, Čile a Švajčiarsko, ale aj viaceré africké krajiny ako Pobrežie slonoviny, Ghana, Alžír a Kamerun.

Tieto tri veľké značky obliekajú a obúvajú 26 z 32 mužstiev.

Ostatné tímy sponzorujú skôr menej známe značky, ktoré oňuchávajú veľký koláč reklamy a rady by z neho profitovali. Medzi nimi Burrda Sport, Lotto, Legea, Marathon, Uhlsport a Joma. Ako už bolo povedané, ide o odbyt výrobkov.

Čo je však pre elitu ešte dôležitejšie, ide o odvrátenie pozornosti. MS majú odvrátiť pozornosť davov od kriminálnych machinácií, ktoré všade robia. Je to dobrá príležitosť na to, aby v úzadí uskutočnili veci, ktorými by za iných okolností pritiahli na seba pozornosť.

Už úvodný zápas začína celkom dobre, Nike proti Nike, a víťaz je dopredu známy: Nike!

Zdroj

Preklad z nemčiny ďurino, jún 2014

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 5.0/5 (1 vote cast)

TTIP: Ako tajnostkári robia z občanov debilov

SocialMedia_Facebook_Umwelt_mit_NoTTIP_Header851x315

Okolo tzv. transatlantickej dohody o voľnom obchode a investíciách (TTIP) medzi EÚ a USA nastalo ticho. Problematické zámery ako zavedenie tajne zasadajúcich súdov boli na niekoľko týždňov odložené bokom. Komisia EÚ a národné vlády chcú stoj čo stoj zabrániť, aby sa občania pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu dozvedeli, ako koncerny USA čoskoro budú môcť vybabrať s demokraciou v Európe. Pokračovať v čítaní „TTIP: Ako tajnostkári robia z občanov debilov“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 5.0/5 (4 votes cast)

Voda zarába

Ako súkromné koncerny zarábajú na vode

Preklad z nemčiny a výroba titulkov ďurino, marec 2014

Jean-Luc Touly pracoval dlhé roky v spoločnosti Veolia (predtým Vivendi). O nečestných praktikách, korupcii, neprehľadnom účtovaní, na konci ktorých je trvalé zvyšovanie cien vody pri znižovaní údržby siete a často aj kvality vody, napísal knihu. Veolia mu ponúkla milión eur, aby knihu stiahol, pretože si uvedomovala, že proces by knihe dal neželanú publicitu. Odmietol, načo dostal promptne padáka.

Touly o svojej knihe natočil film a Veolia film napadla. Čuduj sa svete, nie pre odhalenie nekalých praktík, uplácania a iných svinstiev. Vadili jej dve veci. Jednak to, že Touly označil korupciu Veolie ako „korupcia“, a jednak výrok o tom, že mu ponúkla milión eur, aby knihu stiahol. Pokračovať v čítaní „Voda zarába“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.8/5 (6 votes cast)

Nestlé, Monsanto a Veolia sa už nevedia dočkať!

Výzva na podporu petície!

Keď sa vo Washingtone a v Bruseli rokuje, dvere sa zatvoria a občania musia ostať vonku. Nedozvieme sa žiadne podrobnosti o Dohode o voľnom obchode (TTIP) medzi zástupcami EÚ a  vládou USA. Vylúčenie verejnosti má svoj dôvod: z dokumentov, ktoré sa dostali na verejnosť vyplýva, že vyjednávači chcú splniť hlavné požiadavky koncernov. GM potrava, fracking (spôsob ťažby ropy a zemného plynu z bridlíc, ktorý v značnom rozsahu toxikuje spodnú vodu, pozn. prekl.), privatizované verejné služby, menej práv zamestnancov, laxná ochrana údajov – dohoda má umožniť ničím neobmedzené zisky.

Cestou demokracie by to nikdy nebolo možné. Bránu má koncernom otvoriť dohoda, ktorá sa prerokúva v tajnosti. Verejnosť sa však prebúdza: Niektoré médiá už odhalili, že rozprávka o príleve pracovných príležitostí je iba rozprávka a nachytali komisára EÚ pre obchod pri žonglovaní s vlastnými číslami. Niektoré médiá už kritizovali pripravovanú dohodu. Teraz je na rade, aby sme my občania dali najavo, že takéto darčeky koncernov nestrpíme. Aby si vyjednávači uvedomili, že dohovor cez parlamenty v Európe neprejde. Pokračovať v čítaní „Nestlé, Monsanto a Veolia sa už nevedia dočkať!“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.9/5 (10 votes cast)

Zákony farmapriemyslu

shutterstock_120090463„Ak si tieto zákony prečítate a zamyslíte sa nad nimi, potom každý zdravotnícky systém, v centre ktorého sú farmaceutiká, budete vnímať celkom novým pohľadom« – týmito slovami uviedol Dr. Matthias Rath, bývalý spolupracovník dvojnásobného nositeľa Nobelovej ceny Dr. Linusa Paulinga a vedúci medzinárodného výskumného a vývojového ústavu, svoje »Gesetze der Pharmaindustrie« (Zákony farmaceutického priemyslu).

Úvahy Dr. Ratha sú dôležité nielen pre chorých, ale aj na pochopenie toho, aké informácie ako spotrebiteľ dostávate, a akým spôsobom sa to deje.

Zákony farmapriemyslu

1. Farmapriemysel je investičný priemysel, ktorého jedinou motiváciou sú zisky akcionárov. Zlepšenie zdravia ľudstva nie je súčasťou motivácie tohto odvetvia.

2. Farmaceutický investičný priemysel bol umelo vytvorený a viac ako storočie strategicky vyvíjaný tými istými investičnými skupinami, ktoré ovládajú petrochemický a chemický priemysel na celom svete.

3. Ohromné zisky farmapriemyslu sa zakladajú na patentovateľnosti nových liekov. Sú to najmä tieto patenty, ktoré výrobcom liekov umožňujú, stanoviť ľubovoľne vysokú cenu za svoje výrobky.

4. Trhom pre farmaceutický priemysel je ľudské telo – ale iba vtedy, keď je choré. Z toho dôvodu je zachovanie a šírenie chorôb neoddeliteľným predpokladom rastu farmaceutického priemyslu. Pokračovať v čítaní „Zákony farmapriemyslu“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.6/5 (18 votes cast)

Nestlé nás chce liečiť svojimi priemyselnými potravinami

 

Potravinový koncern Nestlé sa zaoberá výskumom mozgových a pečeňových buniek. Chce vyvinúť potraviny, ktoré dokážu liečiť choroby. Nestlé vidí šancu zlúčenia potravinového a farmaceutického trhu. Takýmto spôsobom môže priemysel reagovať na defekty a túžby ľudského organizmu.

Nestlé vstupuje do strategického partnerstva s biotechnologickou spoločnosťou Cellular Dynamics International (CDI). CDI bude potravinovému koncernu dodávať mozgové a pečeňové bunky, na výskumné účely. Nestlé dúfa, že takto vyvinie ziskovejšie výrobky, ako informuje WSJ.

Manažér CDI, Robert Palay, vyhlásil, že v CDI nakupuje už 18 z 20 veľkých farmaceutických koncernov kmeňové bunky na výskumné účely. Nestlé je však prvý výrobca potravín, ktorý vykonáva výskum na bunkovej úrovni. CDI vyrába z kmeňových buniek mozgové, pečeňové a iné ľudské bunky.

Nestlé by rád zistil, ako výživné a prídavné látky v potravinách ovplyvňujú bunky. Z toho získané poznatky chce koncern využiť na to, aby vyrábal modifikované nápoje a potraviny. Tieto výrobky by mohli byť sprevádzané marketingom, že majú medicínske vlastnosti, vyhlásil Emmanuel Baetge, predseda inštitútu Nestlé pre zdravotné vedy.

Koncern už viac ako desať rokov investuje do medicínskych potravín. Nestlé napríklad kúpil spoločnosť Prometheus, ktorá sa špecializuje na diagnostiku a liečbu nádorových ochorení. A kúpa Novartis Medical Nutrition ešte viac rozšírila medicínsku vedomostnú základňu koncernu. Medzi ďalšie oblasti výskumu, do ktorých koncern investuje, sú nadváha, cukrovka a Alzheimerova choroba.

„Chceme sa stať pionierom nového priemyslu zo spojenia potravinového a farmaceutického odvetvia“, povedal predseda správnej rady Peter Brabeck. Výrobky majú byť individuálne ušité na konzumentov a zohľadniť ich príslušné zdravotné riziká. Pokračovať v čítaní „Nestlé nás chce liečiť svojimi priemyselnými potravinami“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 5.0/5 (6 votes cast)

Kapsuly na kávu Nespresso: ekologické šialenstvo!

NespressoKávičkári Nespresso spotrebujú ročne približne osem miliárd kapsúl. Na ich výrobu spotrebuje koncern Nestlé tisíce ton hliníka. Praktický systém pre amatérskych kávičkárov však prerastá do ekologického problému. Hliník, plast a ohromne dlhé prepravné cesty kávy: To, čo chutí tak bohovsky, je jedno gigantické poškodzovanie životného prostredia.

Nespresso je symbolom nezmyselnej kultúry jednorazových obalov na vyhodenie, ktorá tak bezohľadne spotrebúva na tejto planéte obmedzené zdroje. Z celkového ročne predaného množstva osem až desať miliárd predaných kapsúl sa iba zlomok vráti do recyklačného cyklu, aký je napríklad vo Švajčiarsku. Spotreba zdrojov je obrovská. Už iba samotný hliník: Na získanie 1 kilogramu hliníka z východiskového bauxitu je potrebná elektrická energia 14 kw/h. Elektrickú energiu treba najskôr vyrobiť, pritom sa uvoľňuje množstvo oxidu uhličitého, v konkrétnom prípade viac ako 8 kilogramov. Z jedného kilogramu hliníka možno síce vylisovať mnoho kapsúl, podľa údajov výrobcu približne 1 000 kusov. Ak si však uvedomíme, že v roku 2012 sa predalo približne 8 miliárd kapsúl, ročne vychádza viac ako 8 miliónov kilogramov hliníka. Pre pôžitok z kávy sa každú minútu stane odpadom viac ako 12 kilogramov ľahkého kovu. Výroba primárneho hliníku však poškodzuje životné prostredie nielen z pohľadu elektrickej energie.

Pre ťažbu bauxitu sa odlesňuje planéta, likviduje sa dažďový prales, z nádhernej krajiny sa stáva púšť a vzniká vysoko jedovatý červený kal (tragédia, aká sa odohrala v Maďarsku, kde kal z odkaliska zaplavil dediny, je iba zlomok spôsobovaných škôd, pozn. prekl.). Planéte okrem výroby obalov z pohľadu produkcie oxidu uhličitého škodí aj výroba samotnej kávy: pri výrobe každej šálky kávy vzniká ďalších 50 až 100 gramov CO2. Svoj podiel majú na tom dlhé prepravné cesty pri výrobe a distribúcii kávy.

Zdroj

Preklad z nemčiny ďurino, január 2014

Komentár: Zdá sa, že švajčiarska nadnárodná spoločnosť sa stáva symbolom chamtivosti a bezohľadnosti voči ľuďom a planéte. Je to tá istá Nestlé, ktorá by nám tu na Slovensku najradšej odčerpala všetku vodu spod zeme a predávala ju v plastových fľašiach. Je to tá istá Nestlé, ktorá používa na výrobu niektorých výrobkov určených na slovenský trh inú receptúru (= menej kvalitné zložky), ako rovnaké výrobky určené na západný trh. Je jedným z mnohých otcov ostrovu odpadu z plastov v Tichom oceáne. Tento ostrov odpadu je každým rokom väčší. Vďaka ti, Nestlé.

Film o hliníku a jeho dopade na svet a nás

Film o jednom z dopadov plastového odpadu na faunu

http://youtu.be/MN8JYhByVYg

Brabeck ako šéf Nestlé. Voda má mať trhovú hodnotu!

 

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.8/5 (6 votes cast)

Zákon na ochranu Monsanta

Prezident Obama 26.3.2013 potichu podpísal nový zákon o rozpočte, HR 933, obsahujúci doložku 735, ktorá žaloby proti osivu alebo predaju geneticky modifikovaných rastlín vopred označuje za neprípustné. Text doložky zákona bol sformulovaný spoločne so spoločnosťou Monsanto a má platiť šesť mesiacov.

Tento zákon vylučuje právnu možnosť dotknutých, volať koncern na zodpovednosť v prípade poškodenia zdravia v súvislosti s jeho genetickým inžinierstvom. Jeho výrobky sú pritom pre prírodu a životné prostredie doslova katastrofou.

V spore o zákon o americkom rozpočte sa lobistom genetického inžinierstva podarilo doslova prepašovať doložku o genetickom inžinierstve. Členovia kongresu, ktorí zákon o rozpočte odsúhlasili, zjavne o nej vôbec nevedeli.

Aj keď doložka má platiť iba 6 mesiacov, sú obavy, že v budúcnosti si nájde cestu do iného zákona. Doložka si rýchlo získala posmešný názov „Monsanto Protection Act“, teda zákon na ochranu Monsanta.

Kto nevie kto alebo čo je Monsanto, aký dopad majú jeho výrobky šírené aj na Slovensku, tomu odporúčam film Svet podľa spoločnosti Monsanto.

Nadraďovanie záujmov korporácií nad záujmy jednotlivca nemožno nazvať inak ako korporátny fašizmus.

Našťastie, na Slovensku sa nič také nedeje.

Alebo azda áno?

ďurino, apríl 2013

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.7/5 (3 votes cast)

Kurvítko alebo politika plánovaného zastarávania predmetov

Nasledujúci dokument približuje v súčasnosti bežnú politiku výrobcov spotrebičov. Aby si zaistili odbyt, navrhnú vo výrobku jedno či dve miesta, ktoré majú skrátenú životnosť, aby si tak zaistili servis, predaj náhradných dielcov a odbyt nových, zdokonalených výrobkov.

Táto politika im úspešne napĺňa bezodnú peňaženku. Svojej chamtivosti dali trendové označenie udržateľný rast. Toto šialenstvo však zabíja našu spoločnú planétu. Preto, aby niekoľko nenažraných manažérov malo vyššie zisky, viac mileniek, silnejšie autá a krajšie jachty, ide na skládky na celom svete množstvo predmetov, ktoré mohli ešte dlho slúžiť. Pri ich výrobe sa spotrebovalo množstvo vody a iných zdrojov, na ich prípadnú recykláciu je potrebná ďalšia voda, ak vôbec. Vrstva odpadu na planéte sa postupne zvyšuje, pitnej vody je stále menej a menej. Na tú, ktorá sa ešte dá piť, si brúsia zuby žraloci ako Veolia, Nestlé, Suez…

Nedá mi nepripomenúť starú indiánsku múdrosť:

„Až keď vyrúbete posledný strom a otrávite poslednú rieku, pochopíte, že z peňazí sa nenajete.“

Ten okamih sa blíži rýchlym tempom, na vlnách vražednej politiky stále menšieho počtu stále väčších koncernov.

Lienka ďakujem za odkaz…

P.S: Mimochodom, zdá sa, že tlačiareň, ktorá je hlavným hrdinom uvedeného filmu a do ktorej výrobca vložil kurvítko, je EPSON Stylus C42UX. Na stránkach firmy Epson som model C42 UX nenašiel, zato však výrobok Epson Stylus 42+, ktorý vyzerá presne ako printer vo filme. Spomínaný výrobca má na svojom webovom sídle množstvo stránok, na ktorých prezentuje svoju zodpovednosť voči životnému prostrediu. Má tam aj srdcervúcu fotografiu černoška, ktorý pije vodu z vodovodu zjavne postaveného zodpovedným bielym či žltým koncernom, resp. červeným krížom alebo krížom nejakej inej farby. Nuž, až bude černoško veľký, možno príde na to, že krajinu a vodu mu zasrali práve koncerny ako napríklad Epson, ktoré tak milujú životné prostredie a preto vkladajú do svojich výrobkov kurvítka na horeuvedený spôsob, aby tak mohli lepšie chrániť našu prírodu…

Ak má niekto informácie o výrobkoch obsahujúcich kurvítka všetkých druhov, dajte prosím vedieť, rád ich zverejním.

ďurino, apríl 2013

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.6/5 (5 votes cast)