Oxidovaný uhlík čistí rádioaktívnu vodu

OMC filtruje z vody cézium a stroncium – nádej pre svet po sabotáži jadrovej elektrárne vo Fukušime*

fukushima__noaa_rad_plume-539x400

Vedci z houstonskej Rice University v USA v spolupráci s ruskou Kazanskou univerzitou našli cestu, ako extrahovať (oddeliť) takmer všetku rádioaktivitu z vody. Táto metóda by mohla pomôcť vyčistiť kontaminovanú vodu, ktorá sa šíri z Fukušimy a priviesť ju čistú späť do prírodného kolobehu.

Odpad možno spáliť

Podľa vedcov postup využíva nový oxidačne modifikovaný uhlík OMC, výroba ktorého nie je drahá a ktorý dokáže veľmi účinne absorbovať rádioaktívne prvky ako cézium a stroncium. S OMC možno veľmi jednoducho zachytiť aj rádioaktívne prvky, ktoré vznikajú pri extrakcii ropy – ako urán alebo rádium, uvádza autor štúdie James Tour.

Zatiaľ čo iné materiály používané na čistenie rádioaktívneho odpadu je potrebné skladovať spolu s ním, OMC má jednu veľkú výhodu: „Uhlík, ktorý zachytil rádioaktívne prvky, možno spáliť v jadrovom spaľovacom zariadení, pričom ostane iba veľmi malé množstvo rádioaktívneho popola, ktorý možno uskladniť oveľa ľahšie“, približuje James Tour nový postup.

Stačí iba jeden prechod

„Prechod kontaminovanej vody cez filter OMC zachytá rádioaktívne prvky a umožní tak jej bezpečné vypustenie do oceánu“, vysvetľuje Tour. To by mohlo znamenať aj dôležitý medzník pre čistenie kontaminovanej vody vo Fukušime. Počas skúšky s množstvom približne 1,4 litra kontaminovanej vody, ktorý vedci nechali pretiecť cez svoje OMC filtre, sa podarilo z vody odstrániť takmer 93 percent cézia a 92 percent stroncia – a to počas jediného prechodu cez filter.

Preklad z nemčiny ďurino, február 2017

Zdroj: pressetext.com

* Prekladateľ na základe dostupných informácii pozmenil podtitul. Pôvodný podtitul v zdrojovom článku je nasledujúci: OMC filtruje z vody cézium a stroncium – nádej pre Fukušimu

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 5.0/5 (3 votes cast)

Dohoda o voľnom obchode s USA pustoší Kolumbiu

Scenár toho, čo očakáva EÚ v prípade uzatvorenia TTIP a CETA, v súčasnosti poskytuje aktuálne dianie v juhoamerickom štáte Kolumbia.

Kolumbia už takúto dohodu o voľnom obchode uzatvorila s USA a Kanadou a teraz sa ocitla pred texaským súdom. 19. februára podali na tomto súde žalobu jeden americký a jeden kanadský koncern, Tobie Mining Energy a Cosigo Resources. Rovnako ako v prípade pripravovanej TTIP im dohoda umožňuje zažalovať štáty pred súkromnými súdmi, ak ochrana životného prostredia a ochrana zamestnancov dotknutých štátov stoja v ceste ich zisku.

Predmetom sporu je národný park Yaigojé Apaporis, v blízkosti hranice s Brazíliou. Tento dažďový prales charakterizuje nielen veľká druhová rozmanitosť zvierat a rastlín, žije tu aj sedem pôvodných domorodých národov. Na základe ich iniciatívy bola oblasť v roku 2009 vyhlásená za národný park. Žiaľ, menované dve firmy vlastnia licencie na ťažbu zlata v tejto oblasti. Proti prvému odporu podali žaloby sprvu pred kolumbijskými súdmi. Aj keď išli cez súdy všetkých stupňov, všade bola ich žaloba zmetená zo stola. Minulý rok vyhlásil (kolumbijský) ústavný súd, že ochrana národného parku má v porovnaní s ťažbou zlata vyššiu prioritu.

Keďže však existuje zmluva o voľnom obchode, národný ústavný súd vôbec nemusí mať v prípade posledné slovo: „Teraz chcú banské spoločnosti obísť spravodlivosť a svojbytnosť juhoamerickej krajiny prostredníctvom súkromného súdu v Texase – bez možnosti odvolania. Hospodársky tribunál má rozhodnúť o neuveriteľnej sume v prepočte 14,5 miliárd eur – ako náhrade škody za údajnú hodnotu výskytu zlata, ktoré tieto firmy plánovali vyťažiť“, informuje (nemecká) iniciatíva „Rettet den Regenwald e. V.“ (Zachráňte dažďový prales). Už v minulej správe poukázala táto organizácia na to, že dohoda o voľnom obchode dáva USA a Kanade zelenú na drancovanie Kolumbie. Kolumbijská právnička Maria del Pilar Silva konštatuje: „Z dohody o voľnom obchode profitujú najmä nadnárodné spoločnosti. Prevádzkujú svoje bane bez ohľadu na životné prostredie a prírodu“. Informuje o mesačných krajinách, ktoré vznikli ťažbou v Andách na stovkách štvorcových kilometrov. S cieľom zachrániť Národný park vypísala organizácia „Rettet den Regenwald e. V.“ petíciu určenú hlavám štátov USA a Kolumbie.

Odporúčame podpísať. To však žiaľ nestačí. Okrem toho je potrebné bezpodmienečne zabrániť dohodám TTIP a CETA. Príklad Kolumbie ukázal, že keď začne platiť takáto zmluva, národné zákony nedokážu ochrániť ľudí, živočíšny ani rastlinný svet.

Preklad z nemčiny ďurino

Zdroj: http://www.compact-online.de/us-freihandelspakt-verwuestet-kolumbien/

Pozri tiež článok: Ťažba zlata kyanidovou metódou plánovaná pri Detve

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 5.0/5 (5 votes cast)

Gasland

Hydraulické frakovanie je ako očkovanie. Očkovacie celebrity o očkovaní tvrdia, že je užitočné a zaručene neškodné. Ibaže realita je iná. Deti po ňom umierajú, dostávajú choroby, v tom lepšom prípade iba alergie. Nepríjemné následky očkovania niekedy vyjdú na povrch až oveľa neskôr. Stále častejšie vychádzajú na povrch programy nútenej sterilizácie formou „očkovania“.

Rovnako je to aj s hydraulickým frakovaním. Do zeme sa napumpuje obrovské množstvo vody zmiešanej s kokteilom exotických chemikálií, ktoré skôr či neskôr zasiahnu podzemnú vodu a kontaminujú ju. A úrady tvrdia, ako inak, neškodnosť tohto postupu.

Film Gasland opisuje skúsenosti obyvateľov USA s týmto svinstvom, ktoré im otrávilo vodu a ktoré čoskoro môžeme očakávať aj v Európe. Dovolíme im to?

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 5.0/5 (2 votes cast)

Je najvyšší čas bojkotovať plastové fľaše!

Hormóny v nápojových fľašiach z PET vás zženšťujú. Jednorazové fľaše z PET uvoľňujú do vody acetaldehyd, pričom táto látka spôsobuje rakovinu. A potom sú tu aj takzvané zmäkčovadlá, pričom ich najznámejším predstaviteľom je zrejme bisfenol A,

Už pri kŕmení z plastovej dojčenskej fľaše sa do organizmu detí zákonite dostávajú zmäkčovadlá.

V celosvetovom meradle sa používajú „gigantické“ množstvá plastových fliaš. Pretože aj minerálna voda sa už mnoho rokov stáčajú spravidla už nie do sklenených (zálohovaných) fliaš, ale najmä do plastových fliaš z PET. PET je skratka pre polyetylén-tereftalát, ktorý sa vyrába z ropy. Z jedného litra ropy možno vyrobiť približne 12 nápojových PET fliaš.

Už po týchto faktoch by každý spotrebiteľ mal siahnuť po sklenenej fľaši, odbyt plastových resp. PET fliaš však ustavične stúpa. Pokračovať v čítaní „Je najvyšší čas bojkotovať plastové fľaše!“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.5/5 (8 votes cast)

Nestlé, Monsanto a Veolia sa už nevedia dočkať!

Výzva na podporu petície!

Keď sa vo Washingtone a v Bruseli rokuje, dvere sa zatvoria a občania musia ostať vonku. Nedozvieme sa žiadne podrobnosti o Dohode o voľnom obchode (TTIP) medzi zástupcami EÚ a  vládou USA. Vylúčenie verejnosti má svoj dôvod: z dokumentov, ktoré sa dostali na verejnosť vyplýva, že vyjednávači chcú splniť hlavné požiadavky koncernov. GM potrava, fracking (spôsob ťažby ropy a zemného plynu z bridlíc, ktorý v značnom rozsahu toxikuje spodnú vodu, pozn. prekl.), privatizované verejné služby, menej práv zamestnancov, laxná ochrana údajov – dohoda má umožniť ničím neobmedzené zisky.

Cestou demokracie by to nikdy nebolo možné. Bránu má koncernom otvoriť dohoda, ktorá sa prerokúva v tajnosti. Verejnosť sa však prebúdza: Niektoré médiá už odhalili, že rozprávka o príleve pracovných príležitostí je iba rozprávka a nachytali komisára EÚ pre obchod pri žonglovaní s vlastnými číslami. Niektoré médiá už kritizovali pripravovanú dohodu. Teraz je na rade, aby sme my občania dali najavo, že takéto darčeky koncernov nestrpíme. Aby si vyjednávači uvedomili, že dohovor cez parlamenty v Európe neprejde. Pokračovať v čítaní „Nestlé, Monsanto a Veolia sa už nevedia dočkať!“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.9/5 (10 votes cast)

Lidé nyní udělají společně kvantový skok, nebo projekt Lidstvo může v troskách skončit

fukushima__noaa_rad_plume-539x400Konec světa všichni očekávali v prosinci 2012.  Marně. Ten skutečný může však nastat jen o pár měsíců, maximálně let později. Lidstvo se ve své novodobé historii ocitá zřejmě nejblíž svému vyhynutí.

Důvod je prostý, z rukou vymknutá energie technologie štěpení jádra. Atomová energie. Mozky planety Země předběhli dobu, vymysleli a rozpracovali tuto energii přes veškerá učiněná varování příliš brzy. Chybou bylo, že lidé na používání této formy energie postrádali vyšší úroveň vědomí.

Paradoxně jsou to nyní právě mozky lidí, myslící společně jedním směrem, v minimálním počtu větším jak 50 milionů jednotlivců, které jsou schopné zachránit planetu Zemi a zajistit přežití lidstva i dalších druhů.

Tématu fukušimské katastrofy se věnuji již několik let. V Americe padají z nebe mrtví ptáci, kteří se díky radiaci rozložili zaživa. Celé americké západní pobřeží je pokryto mrtvolami ryb a mořských živočichů. Ledním medvědům na severním pólu líná srst a objevují se velké krvavé boláky. V této fázi jsou zaznamenány oběti na životech i mezi lidmi. V Japonsku dokonce vydali zákaz měření radiace. Budete-li tam přistiženi s dozimetrem, skončíte ve vězení.  V Japonsku je také pod pohrůžkou vězení zakázáno psát o Fukušimě cokoliv jiného, než oficiálního.

Každý den se přes poškozené elektrárny přímo do moře uvolní 400 tun radioaktivní vody, která v sobě nese částice plutonia. Voda z moře se dostává přímo k reaktivním tyčím a odtud zpět k živým tvorům, kteří masivně hynou.

Odborníci odhadují, že nám zbývají asi jen 2-3 roky, než radiace silně zasáhne celou planetu. Při špatném chlazení však zejména dochází k tavení tyčí, což se dnes děje a hrozí tedy gigantický nukleární výbuch.

“Lidé se nyní musí sjednotit a ukázat svou sílu. Ve svém vlastním zájmu, v zájmu svého přežití.” Sedím v malém soukromém letadle na jednom z evropských letišť. Osud lidí, ale i lidstva chodí často v nejrůznějších narážkách a znameních. Proto mé překvapení, že se se mnou chce vidět indigová dívenka, se kterou jsem se před 5 lety v zahraničí setkal, bylo jen malé ve chvíli, kdy jsem od ní dostal tuto žádost. Bylo to totiž hned následujícího dne poté, co jsem měl sen. Ve snu se mi tato dnes třináctiletá dívenka zjevila a předala vzkaz, že se mnou chce velice naléhavě mluvit. Kdo je tato dívka jsem popsal v TOMTO článku. Její schopnosti jsou pro normálního člověka 20. i 21. století stále jen těžko uvěřitelné. Dokáže vidět minulost, i budoucnost.  Dokáže teleportovat své vědomí.  Dokáže číst životy i osudy lidí tak jasně, že máte dojem, že s vámi mluví někdo, kdo vás celý život od rána do večera pozoruje.

Právě ona před několika dny vyřkla v malém najatém letadle, do kterého si mne pozvala, neboť hned pokračovala dál, naléhavou prosbu: “Lidé všech ras a přesvědčení, spojte se, jinak máte jen malé vyhlídky na přežití.” S touto zprávou přiletěla z nějakého důvodu, který je znám zřejmě jenom jí, právě za mnou. Teď sedí pohodlně zabořená v sedačce a nespouští ze mne oči, její panenky jak přilepené bez jediného mrknutí hledí do mých očí. “Řeknu ti jak to udělat, máte ve svých silách a ve svých rukou to dokázat.” Říká odhodlaným hlasem člověka, který přesně ví, co má na mysli, s důrazem na každé slovo.

Pokud se k projektu připojí aspoň 50-90 milionů lidí, elektrárna ve Fukušimě a veškerá jejím prostřednictvím uvolněná radiace, zmizí. Lidstvo tak poprvé hmatatelně ochutná a prožije svou sílu. Pozná, že pokud se lidé a jejich mozky dokáží v synergii spojit za ušlechtilými účely, je jen těžko na planetě Zemi síla či technologie, která by to dokázala překonat.

Prosíme všechny čtenáře velmi naléhavě, pomozte i ve svém vlastním zájmu. V této chvíli, jakkoli se to snaží vlády i masová média zamlčet, jde již lidem zcela o všechno.

Myslete alespoň 1x denně, od této chvíle až do uskutečnění cíle na tuto základní myšlenku, kterou si zároveň prosím uvědomte:

“V této chvíli mizí ze světa celá japonská jaderná elektrárna Fukušima a to včetně veškeré radiace, kterou ve světě zanechala.”

Kdo umí, můžete zároveň s větou i vizualizovat. Vnímat své překvapení, emoce, až poprvé uvidíte, že elektrárna opustila náš hmotný svět.

Veškerá hmota je v základu energie a tuto energii lidské vědomí dokáže ovlivňovat! Váš mozek má totiž větší sílu, než atomová bomba, což není mezi lidmi obecně příliš známo. Mozky 50-80 milionů lidí při koherentním, čili stejném myšlení, vytvoří tak ohromnou energii, že se přání uskuteční. Představte si tuto ohromnou sílu, která bude působit na hmotu, která se v důsledku tohoto koherentního myšlení lidí zdematerializuje = zmizí z fyzického světa. To je v této chvíli jediná možnost, jak lidstvo zachránit.

“A připojí-li se skutečně k tomuto rituálu více než 50 milionů lidí, budete překvapeni, že opravdu dojde k fyzickému zmizení jaderné elektrárny. Započne zcela nová etapa v dějinách lidstva. Dnes je ale třeba aktivity každého z vás pro rozšíření zprávy po celé zemi. Všude žijí lidé, kteří si chtějí navzájem pomáhat a pomoci také Zemi, ale potřebují tento návod, aby věděli, co dělat. Ať již mluvíte jakýmkoliv jazykem, přeložte prosím tento text do něj a oslovte své známé a také nezávislá média ve své zemi.“

Vše je jasné. Piloti nahazují motory a já se loučím. Přede mnou stojí úkol, jak oslovit 50 milionů lidí z celého světa.  Není už v této době malých úkolů.

Vy jste dnes jedním z nich.

Prosím, pomozte!

tomáš marný, Česká republika, 21.1.2014

Zdroj, prevzaté z czechfreepress

Pozri tiež článok o jadrovej energii, Fukušime a záhube ľudstva na tomto blogu

 

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.3/5 (6 votes cast)

Kapsuly na kávu Nespresso: ekologické šialenstvo!

NespressoKávičkári Nespresso spotrebujú ročne približne osem miliárd kapsúl. Na ich výrobu spotrebuje koncern Nestlé tisíce ton hliníka. Praktický systém pre amatérskych kávičkárov však prerastá do ekologického problému. Hliník, plast a ohromne dlhé prepravné cesty kávy: To, čo chutí tak bohovsky, je jedno gigantické poškodzovanie životného prostredia.

Nespresso je symbolom nezmyselnej kultúry jednorazových obalov na vyhodenie, ktorá tak bezohľadne spotrebúva na tejto planéte obmedzené zdroje. Z celkového ročne predaného množstva osem až desať miliárd predaných kapsúl sa iba zlomok vráti do recyklačného cyklu, aký je napríklad vo Švajčiarsku. Spotreba zdrojov je obrovská. Už iba samotný hliník: Na získanie 1 kilogramu hliníka z východiskového bauxitu je potrebná elektrická energia 14 kw/h. Elektrickú energiu treba najskôr vyrobiť, pritom sa uvoľňuje množstvo oxidu uhličitého, v konkrétnom prípade viac ako 8 kilogramov. Z jedného kilogramu hliníka možno síce vylisovať mnoho kapsúl, podľa údajov výrobcu približne 1 000 kusov. Ak si však uvedomíme, že v roku 2012 sa predalo približne 8 miliárd kapsúl, ročne vychádza viac ako 8 miliónov kilogramov hliníka. Pre pôžitok z kávy sa každú minútu stane odpadom viac ako 12 kilogramov ľahkého kovu. Výroba primárneho hliníku však poškodzuje životné prostredie nielen z pohľadu elektrickej energie.

Pre ťažbu bauxitu sa odlesňuje planéta, likviduje sa dažďový prales, z nádhernej krajiny sa stáva púšť a vzniká vysoko jedovatý červený kal (tragédia, aká sa odohrala v Maďarsku, kde kal z odkaliska zaplavil dediny, je iba zlomok spôsobovaných škôd, pozn. prekl.). Planéte okrem výroby obalov z pohľadu produkcie oxidu uhličitého škodí aj výroba samotnej kávy: pri výrobe každej šálky kávy vzniká ďalších 50 až 100 gramov CO2. Svoj podiel majú na tom dlhé prepravné cesty pri výrobe a distribúcii kávy.

Zdroj

Preklad z nemčiny ďurino, január 2014

Komentár: Zdá sa, že švajčiarska nadnárodná spoločnosť sa stáva symbolom chamtivosti a bezohľadnosti voči ľuďom a planéte. Je to tá istá Nestlé, ktorá by nám tu na Slovensku najradšej odčerpala všetku vodu spod zeme a predávala ju v plastových fľašiach. Je to tá istá Nestlé, ktorá používa na výrobu niektorých výrobkov určených na slovenský trh inú receptúru (= menej kvalitné zložky), ako rovnaké výrobky určené na západný trh. Je jedným z mnohých otcov ostrovu odpadu z plastov v Tichom oceáne. Tento ostrov odpadu je každým rokom väčší. Vďaka ti, Nestlé.

Film o hliníku a jeho dopade na svet a nás

Film o jednom z dopadov plastového odpadu na faunu

http://youtu.be/MN8JYhByVYg

Brabeck ako šéf Nestlé. Voda má mať trhovú hodnotu!

 

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.8/5 (6 votes cast)

Prípad hliník

Hliník – časovaná bomba v našom tele

Hliník je fascinujúci kov: je ľahký, nehrdzavie a ľahko sa spracúva. Ešte pred niečo viac ako sto rokmi bol hliník tak exotický, že bol prezentovaný na svetovej výstave a bol drahší ako zlato. Dnes je tento kov prítomný všade, ako lacný a stabilný materiál. Ako obalový materiál na nápoje alebo mliečne výrobky, na obklad moderných fasád alebo ako surovina pre cement a hliníkovú keramiku – tento ľahký kov má nespočetné aplikácie.

Hliník sa však nepoužíva iba ako materiál na výrobu kovových výrobkov. V dôsledku svojich rozmanitých chemických vlastností je súčasťou kozmetických výrobkov, potravín alebo liekov. V deodorantoch zlúčeniny hliníka reagujú s pokožkou, ktorá potom neprepustí pot. V potravinách zvyšujú sypkosť alebo sa používajú ako farbivo. Bez hliníkových prísad by väčšina vakcín vôbec nefungovala, prípadne by nevyvolala takmer žiadnu tvorbu  protilátok – podľa vakcinačného priemyslu kritérium úspešnosti vakcíny. A pri čistení pitnej vody ióny hliníka reagujú s čiastočkami nečistôt, takže tieto sa vyzrážajú a zachytia vo filtri. Zlúčeniny hliníka sa bezstarostne používajú v najcitlivejších oblastiach života.

Je však hliník tak neškodný, ako to už desaťročia jeho výrobcovia zdôrazňujú?

Vedci sú znepokojení a nachádzajú stále viac dôkazov možnej účasti hliníka na množstve chorôb, od alzheimera až po rakovinu prsníka, od alergií až po autoimunitné ochorenia.

K tomu sa ešte pridáva environmentálny aspekt: na výrobu hliníka sa používajú obrovské množstvá surovín a energie. Výroba hliníka potrebuje 10-razy viac energie ako výroba ocele. Aby toho nebolo dosť, jeho výroba – ako sa to stalo pred dvoma rokmi pri pretrhnutí odkaliska v Maďarsku – môže viesť k environmentálnym katastrofám obrovského rozsahu.

Napriek tomu hliník zažíva svoj rozmach a namiesto toho, aby bola bezpečnosť výrobkov podrobená dôkladnej skúške bezpečnosti, ustavične sa vyvíjajú nové formy použitia. „Žijeme v ére hliníka“, hovorí britský environmentálny toxikológ Christopher Exley, ktorý už dri desaťročia skúma všetky zdravotné aspekty tohto prvku. „Hliník už nedokážeme len tak vylúčiť z nášho života. Preto je najvyšší čas, venovať našu pozornosť tejto téme, aby prestál rásť počet chorôb, ktoré možno súvisia s hliníkom.“

Film Berta Ehgartnera vás jednoducho nedá spať. Formuluje otázky, ktoré hliníkový priemysel (a tiež vakcinačná mafia) s krivým úsmevom bagatelizuje. Pokračovať v čítaní „Prípad hliník“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 5.0/5 (12 votes cast)

Bezstarostne do katastrofy

Jadrová energia, ako ju nepoznáte

Holger Strohm odpovedá na otázky Jo Conrada v súvislosti s atómovou energiu a pomalou genocídou, ktorú páchame na sebe a svojich deťoch, za výdatného prispievania úplatných médií a atómového priemyslu. Atómový priemysel stavia jadrové elektrárne prakticky zo štátnych peňazí, inkasuje obrovské zisky a všetky riziká prenáša na okolité obyvateľstvo, ktoré je v prípade nehody odpísané. Možno nie iba v prípade nehody…

Na túto tému natočil Holger Strohm aj film s názvom Friedlich in die Katastrophe (Bezstarostne do katastrofy). Tento film mal premiéru v roku 2012, zatiaľ nie je verejne dostupný.

Deje sa toho veľmi veľa, niet času, preto toto video nie je otitulkované, prinášam „iba“ jeho prepis. Som presvedčený, že poznačí vaše zmýšľanie.

Preklad z nemčiny ďurino, apríl 2013. Článok si môžete stiahnuť aj vo formáte pdf. Pre lepšiu čitateľnosť som do článku vložil podnadpisy tak, ako som to cítil.

http://youtu.be/vy3vPoTBTa0

J. C.: Zdravím vás, milí diváci, sedím tu s Holgerom Strohmom, ktorý pred mnohými rokmi napísal napríklad knihu Bezstarostne do katastrofy (Friedlich in die Katastrophe), ktorá sa zaoberá jadrovou energiou. Napísal aj mnoho ďalších kníh na iné témy, my sa však teraz budeme zaoberať jadrovou energiou.

Holger, v súčasnosti sa veľa hovorí o predĺžení životnosti jadrových elektrární (JE). Mnoho mladých ľudí vôbec netuší, s akými problémami sú jadrové elektrárne spojené. Je to v prvom rade likvidácia rádioaktívneho odpadu, riziká, bezpečnosť. Čo je podľa teba dôležité vedieť, ak je reč o predĺžení životnosti jadrových elektrární?

H. S.: Ide predovšetkým o to, čo sa stane v prípade jadrovej havárie. Vieme že nemecké reaktory, o ktorých sa údajne tvrdí, že sú najbezpečnejšie na svete, vôbec nie sú nemecké. Pretože všetko to, čo bolo v Nemecku vybudované, okrem guľového reaktora v Hamme, čiže tlakovodné a varné reaktory, sú vlastne licenciami dvoch amerických firiem, Westinghouse a Electric House. A v 70-tych rokoch sa zistilo, že bolo sfalšovaných viac ako 230 závažných nevyriešených bezpečnostných problémov. Predstierali, že boli vyriešené, aby získali povolenie na prevádzku. Na tom sa zakladá nemecká filozofia bezpečnosti a naše reaktory. Napríklad varné reaktory boli medzičasom všade na svete zakázané, pretože sú považované za nebezpečné. My však máme 20 km odtiaľto najväčší a najmenej bezpečný reaktor na svete. A to Krümmel. Varný reaktor s výkonom 1 300 MW. Do toho vstupujú ďalšie otázky. Napríklad sabotáž. Pancierovou päsťou, ktorá najskôr prerazí plášť, až potom exploduje, dokážeme zničiť každý reaktor. Vieme, že v Černobyle sa stalo veľké nešťastie, o ktorom nás ubezpečovali, že také niečo sa vôbec nemôže stať, to je úplne nemožné, to je všetko iba šírenie paniky zo strany odporcov jadra. Bol to vojenský reaktor, v ktorom sa vyrábalo plutónium na použitie v bombách. To znamená, palivové články nesmú ostať pridlho v reaktore, inak nastane takzvané znečistenie plutónia. Z plutónia 239 sa stane plutónium 240, 241. Nepárne plutónia sa dajú štiepiť, párne nie. Čím kratšiu dobu je palivový článok v reaktore, o to čistejšie je plutónium na vojenské účely. Preto ho vymieňali v priebehu niekoľkých dní. A Krümmel resp. Černobyľ mali špeciálnu konštrukciu, kde sa to dalo robiť. Na moderovanie tam používali grafit. A ten tam horel, a táto ohromná horúčava vyhnala žiarenie do výšky. Žiarenie, ktoré bolo veľmi nízke, na rozdiel od JE Krümmel. Tam sú palivové články v reaktore 6 rokov. A majú podstatne vyšší stupeň vyhorenia. Krümmel je aj väčší, ako Černobyľ. To všetko môže znamenať, že vnútri máme až 1000-násobok rádioaktivity. A teplo z horiaceho grafitu toto žiarenie nevynesie do výšky, ako v Černobyle, kde ho vetry rovnomerne rozdelia. V Krümmeli sa reakcia spomaľuje vodou. To znamená para, ktorá odtiaľ vychádza, je najskôr prirodzene horúca, potom sa ochladí, poklesne, a vietor ju začne hnať ako absolútne smrtiaci oblak. Čo sa potom stane, s ľuďmi v Hamburgu a jeho okolí? Alebo v Berlíne, Mníchove, alebo Frankfurte? Ak by sme chceli evakuovať ľudí iba v samotnom Hamburgu, podľa istého znaleckého posudku štátnej skúšobne ich treba evakuovať do 2-3 hodín. Pretože potom príde rádioaktívny oblak. Oblak, ktorý je absolútne smrtiaci. A to samozrejme nie je možné. Okrem toho by na to bolo potrebných asi stotisíc autobusov, pre Hamburg. Pre Berlín by bolo treba dvestotisíc autobusov. Niekto to musí organizovať. A tých ľudí treba niekam umiestniť. To je celkom nemožné. A čo sa potom stane s ľuďmi, keď budú vysoko zamorení? Štát tvrdí: Treba ísť do pivnice, a vyčkať! No rádioaktívne vzácne plyny sú ťažšie ako vzduch, budú sa zbierať v pivnici. To znamená, títo ľudia zomrú skôr. Možno to bude pre nich vykúpenie, pretože ich budú očakávať ohromné riziká.

Ožiarená populácia nemá šancu

Ak by malo dôjsť k medicínskej liečbe, tá je prakticky nemožná. Za prvé, ožiarení budú aj lekári. Za druhé, náklady a rozsah budú obrovské. Ľudí bude treba dekontaminovať, zvonka i zvnútra. Na vnútornú dekontamináciu sa používajú takzvané chelátory. To sú chemické látky, ktoré majú rádioaktivitu tak upraviť, aby ju bolo možné vylúčiť. Potom však treba vymeniť aj krv. Treba vymeniť kostnú dreň. Treba vypumpovať žalúdok… Treba toho spraviť veľmi veľa. A všetko, čo z človeka vyjde, je rádioaktívne. Treba to teda zaliať do sarkofágov z olovobetónu. Pokračovať v čítaní „Bezstarostne do katastrofy“

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.5/5 (8 votes cast)

Kurvítko alebo politika plánovaného zastarávania predmetov

Nasledujúci dokument približuje v súčasnosti bežnú politiku výrobcov spotrebičov. Aby si zaistili odbyt, navrhnú vo výrobku jedno či dve miesta, ktoré majú skrátenú životnosť, aby si tak zaistili servis, predaj náhradných dielcov a odbyt nových, zdokonalených výrobkov.

Táto politika im úspešne napĺňa bezodnú peňaženku. Svojej chamtivosti dali trendové označenie udržateľný rast. Toto šialenstvo však zabíja našu spoločnú planétu. Preto, aby niekoľko nenažraných manažérov malo vyššie zisky, viac mileniek, silnejšie autá a krajšie jachty, ide na skládky na celom svete množstvo predmetov, ktoré mohli ešte dlho slúžiť. Pri ich výrobe sa spotrebovalo množstvo vody a iných zdrojov, na ich prípadnú recykláciu je potrebná ďalšia voda, ak vôbec. Vrstva odpadu na planéte sa postupne zvyšuje, pitnej vody je stále menej a menej. Na tú, ktorá sa ešte dá piť, si brúsia zuby žraloci ako Veolia, Nestlé, Suez…

Nedá mi nepripomenúť starú indiánsku múdrosť:

„Až keď vyrúbete posledný strom a otrávite poslednú rieku, pochopíte, že z peňazí sa nenajete.“

Ten okamih sa blíži rýchlym tempom, na vlnách vražednej politiky stále menšieho počtu stále väčších koncernov.

Lienka ďakujem za odkaz…

P.S: Mimochodom, zdá sa, že tlačiareň, ktorá je hlavným hrdinom uvedeného filmu a do ktorej výrobca vložil kurvítko, je EPSON Stylus C42UX. Na stránkach firmy Epson som model C42 UX nenašiel, zato však výrobok Epson Stylus 42+, ktorý vyzerá presne ako printer vo filme. Spomínaný výrobca má na svojom webovom sídle množstvo stránok, na ktorých prezentuje svoju zodpovednosť voči životnému prostrediu. Má tam aj srdcervúcu fotografiu černoška, ktorý pije vodu z vodovodu zjavne postaveného zodpovedným bielym či žltým koncernom, resp. červeným krížom alebo krížom nejakej inej farby. Nuž, až bude černoško veľký, možno príde na to, že krajinu a vodu mu zasrali práve koncerny ako napríklad Epson, ktoré tak milujú životné prostredie a preto vkladajú do svojich výrobkov kurvítka na horeuvedený spôsob, aby tak mohli lepšie chrániť našu prírodu…

Ak má niekto informácie o výrobkoch obsahujúcich kurvítka všetkých druhov, dajte prosím vedieť, rád ich zverejním.

ďurino, apríl 2013

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.6/5 (5 votes cast)