Bezstarostne do katastrofy

Jadrová energia, ako ju nepoznáte

Holger Strohm odpovedá na otázky Jo Conrada v súvislosti s atómovou energiu a pomalou genocídou, ktorú páchame na sebe a svojich deťoch, za výdatného prispievania úplatných médií a atómového priemyslu. Atómový priemysel stavia jadrové elektrárne prakticky zo štátnych peňazí, inkasuje obrovské zisky a všetky riziká prenáša na okolité obyvateľstvo, ktoré je v prípade nehody odpísané. Možno nie iba v prípade nehody…

Na túto tému natočil Holger Strohm aj film s názvom Friedlich in die Katastrophe (Bezstarostne do katastrofy). Tento film mal premiéru v roku 2012, zatiaľ nie je verejne dostupný.

Deje sa toho veľmi veľa, niet času, preto toto video nie je otitulkované, prinášam „iba“ jeho prepis. Som presvedčený, že poznačí vaše zmýšľanie.

Preklad z nemčiny ďurino, apríl 2013. Článok si môžete stiahnuť aj vo formáte pdf. Pre lepšiu čitateľnosť som do článku vložil podnadpisy tak, ako som to cítil.

http://youtu.be/vy3vPoTBTa0

J. C.: Zdravím vás, milí diváci, sedím tu s Holgerom Strohmom, ktorý pred mnohými rokmi napísal napríklad knihu Bezstarostne do katastrofy (Friedlich in die Katastrophe), ktorá sa zaoberá jadrovou energiou. Napísal aj mnoho ďalších kníh na iné témy, my sa však teraz budeme zaoberať jadrovou energiou.

Holger, v súčasnosti sa veľa hovorí o predĺžení životnosti jadrových elektrární (JE). Mnoho mladých ľudí vôbec netuší, s akými problémami sú jadrové elektrárne spojené. Je to v prvom rade likvidácia rádioaktívneho odpadu, riziká, bezpečnosť. Čo je podľa teba dôležité vedieť, ak je reč o predĺžení životnosti jadrových elektrární?

H. S.: Ide predovšetkým o to, čo sa stane v prípade jadrovej havárie. Vieme že nemecké reaktory, o ktorých sa údajne tvrdí, že sú najbezpečnejšie na svete, vôbec nie sú nemecké. Pretože všetko to, čo bolo v Nemecku vybudované, okrem guľového reaktora v Hamme, čiže tlakovodné a varné reaktory, sú vlastne licenciami dvoch amerických firiem, Westinghouse a Electric House. A v 70-tych rokoch sa zistilo, že bolo sfalšovaných viac ako 230 závažných nevyriešených bezpečnostných problémov. Predstierali, že boli vyriešené, aby získali povolenie na prevádzku. Na tom sa zakladá nemecká filozofia bezpečnosti a naše reaktory. Napríklad varné reaktory boli medzičasom všade na svete zakázané, pretože sú považované za nebezpečné. My však máme 20 km odtiaľto najväčší a najmenej bezpečný reaktor na svete. A to Krümmel. Varný reaktor s výkonom 1 300 MW. Do toho vstupujú ďalšie otázky. Napríklad sabotáž. Pancierovou päsťou, ktorá najskôr prerazí plášť, až potom exploduje, dokážeme zničiť každý reaktor. Vieme, že v Černobyle sa stalo veľké nešťastie, o ktorom nás ubezpečovali, že také niečo sa vôbec nemôže stať, to je úplne nemožné, to je všetko iba šírenie paniky zo strany odporcov jadra. Bol to vojenský reaktor, v ktorom sa vyrábalo plutónium na použitie v bombách. To znamená, palivové články nesmú ostať pridlho v reaktore, inak nastane takzvané znečistenie plutónia. Z plutónia 239 sa stane plutónium 240, 241. Nepárne plutónia sa dajú štiepiť, párne nie. Čím kratšiu dobu je palivový článok v reaktore, o to čistejšie je plutónium na vojenské účely. Preto ho vymieňali v priebehu niekoľkých dní. A Krümmel resp. Černobyľ mali špeciálnu konštrukciu, kde sa to dalo robiť. Na moderovanie tam používali grafit. A ten tam horel, a táto ohromná horúčava vyhnala žiarenie do výšky. Žiarenie, ktoré bolo veľmi nízke, na rozdiel od JE Krümmel. Tam sú palivové články v reaktore 6 rokov. A majú podstatne vyšší stupeň vyhorenia. Krümmel je aj väčší, ako Černobyľ. To všetko môže znamenať, že vnútri máme až 1000-násobok rádioaktivity. A teplo z horiaceho grafitu toto žiarenie nevynesie do výšky, ako v Černobyle, kde ho vetry rovnomerne rozdelia. V Krümmeli sa reakcia spomaľuje vodou. To znamená para, ktorá odtiaľ vychádza, je najskôr prirodzene horúca, potom sa ochladí, poklesne, a vietor ju začne hnať ako absolútne smrtiaci oblak. Čo sa potom stane, s ľuďmi v Hamburgu a jeho okolí? Alebo v Berlíne, Mníchove, alebo Frankfurte? Ak by sme chceli evakuovať ľudí iba v samotnom Hamburgu, podľa istého znaleckého posudku štátnej skúšobne ich treba evakuovať do 2-3 hodín. Pretože potom príde rádioaktívny oblak. Oblak, ktorý je absolútne smrtiaci. A to samozrejme nie je možné. Okrem toho by na to bolo potrebných asi stotisíc autobusov, pre Hamburg. Pre Berlín by bolo treba dvestotisíc autobusov. Niekto to musí organizovať. A tých ľudí treba niekam umiestniť. To je celkom nemožné. A čo sa potom stane s ľuďmi, keď budú vysoko zamorení? Štát tvrdí: Treba ísť do pivnice, a vyčkať! No rádioaktívne vzácne plyny sú ťažšie ako vzduch, budú sa zbierať v pivnici. To znamená, títo ľudia zomrú skôr. Možno to bude pre nich vykúpenie, pretože ich budú očakávať ohromné riziká.

Ožiarená populácia nemá šancu

Ak by malo dôjsť k medicínskej liečbe, tá je prakticky nemožná. Za prvé, ožiarení budú aj lekári. Za druhé, náklady a rozsah budú obrovské. Ľudí bude treba dekontaminovať, zvonka i zvnútra. Na vnútornú dekontamináciu sa používajú takzvané chelátory. To sú chemické látky, ktoré majú rádioaktivitu tak upraviť, aby ju bolo možné vylúčiť. Potom však treba vymeniť aj krv. Treba vymeniť kostnú dreň. Treba vypumpovať žalúdok… Treba toho spraviť veľmi veľa. A všetko, čo z človeka vyjde, je rádioaktívne. Treba to teda zaliať do sarkofágov z olovobetónu.

Vieme o prípade istého amerického pracovníka s menom McClusky. Ten bol zamorený nie 1 200 rádioaktívnymi látkami, ktoré vznikajú v reaktore, iba jednou: ameríciom. Uložili ho do olovenej postele, ktorou dokázali manipulovať iba žeriavom, a pol tucta lekárov v ochrannom skafandri s uzavretým dýchacím okruhom ho operovalo pomocou manipulátorov, to sú oceľové ramená. Potom musel pán McClusky v tejto posteli ostať ešte asi rok. Vzduch, ktorý vydychoval, bol filtrovaný, jeho fekálie a moč zbierali, aby ho zneškodnili ako rádioaktívny materiál, a jedlo dostával na pohyblivom páse. V Nemecku nemáme ani jednu takúto posteľ. To znamená, ľudia tu jednoducho pomrú. Budú zamorení, budú trpieť neznesiteľnými bolesťami, ktoré si nevieme predstaviť. Týchto ľudí nebude možné pustiť zo zamorenej oblasti von. Kedysi boli robené cvičenia spolkovej armády, kde Kielsky prieplav slúžil ako hranica, kde na mostoch stáli tanky s príkazom strieľať. Mne však viacerí vyšší dôstojníci povedali, že takéto zásahy a príkaz na streľbu by odmietli vykonať. Okrem toho, po takom niečom nebude fungovať nič, pretože vypukne chaos. Každý, kto by sa pokúsil uniknúť z takejto zóny, aj vojaci či policajti, akýkoľvek poriadok skolabuje. A na základe vysokej rádioaktivity, ak si za základ vezmeme JE Krümmel, ma každý MW elektrického výkonu bude ekvivalentom veľkosti bomby zhodenej na Hirošimu. A keď uvažujeme 6 rokov krát 1,3 – vychádza viac ako 8 tisíc atómových bômb. Môže to však byť aj podstatne vyššie, pretože JE ide s podstatne väčším vyhorením paliva, atď. Je to množstvo rádioaktivity, ktorá dokáže zničiť celé Nemecko. Stane sa neobývateľným. Platí to aj pre jeho susedné krajiny.

Toto nebezpečenstvo, popri nebezpečenstve sabotáže, že každá JE vyrába suroviny a konečné produkty na výrobu, a mnohé krajiny, napríklad celý severoafrický kontinent, všetci chcú vyrobiť atómové bomby, aj keď mnohé z nich majú veľké zásoby ropy. Ide len o atómovú bombu. Ide však aj o prepravu. A ide aj o rádioaktivitu, ktorá z reaktora uniká počas jeho normálnej prevádzky. Vieme, že v okruhu 50 km je výskyt rakoviny najmä u detí vyšší ako v iných oblastiach. Tieto údaje sa pokúšajú vedecky zmanipulovať. Napríklad povedia: Deti nad 12 rokov NEMAJÚ zvýšenú rakovinu v blízkosti JE. Je to zabezpečené. A treba pritom vedieť, že jadrové elektráreň pritom ešte nebola tak dlho v prevádzke, aby ňou mohli byť postihnuté 12-ročné deti, ktorých imunitný systém je už lepšie vyvinutý, ako u malých detí. A takto skúšajú tieto veci skresliť. A mnohí vedci majú strach, že keď sa verejne vyslovia proti atómovej energii, dostanú zákaz vykonávať svoju činnosť, budú šikanovaní a terorizovaní. Mnohí ľudia to žiaľ zažili.

Existuje množstvo ďalších nebezpečenstiev. Napríklad nebezpečenstvo z jadrového odpadu. Podľa údajov Riadiacej rady Programu OSN pre životné prostredie, vysokorádioaktívny odpad musí byť držaný mimo životného prostredia 20 miliónov rokov. Na celom svete však neexistuje konečné úložisko, ktoré by bolo bezpečné. Sú to mnohé ďalšie problémy, ale tie zatiaľ nechajme tak, inak budeme hovoriť ešte celé hodiny.

Toxicita jadrovej energie

J. C.: To je v pohode, pokojne môžeš hovoriť celé hodiny, je to však veľmi informatívne. Už v normálnej prevádzke hrozí nebezpečenstvo samotnou výrobou, to by si mohol spomenúť, a potom som počul, že mnohé JE boli postavené v oblastiach, ktoré sú geologicky nestabilné, teda v seizmicky aktívnych oblastiach. Čo je to za šialenstvo, že ich postavili práve tam?

H. S.: Áno, to začína už tam. Skoro všetky veľké rieky kopírujú zlomové línie, ktoré vznikli počas zemetrasení. Majú však veľa vody! A jadrová elektráreň potrebuje vodu. Často sa tvrdí, že jadrová energia je dobrá pre klímu, pretože nevypúšťa oxid uhličitý. To je iba čiastočná pravda. Pretože na postavenie jadrovej elektrárne, na ťažbu uránovej rudy, tá je tvrdá ako žula, treba ju rozomlieť na jemný prášok, a z nej musíme dostať urán, ten treba obohatiť… Na to všetko treba obrovské množstvá energie, ktorá je zasa vyrobená uhoľnými elektrárňami. Takže oxid uhličitý je súčasťou jadrovej elektrárne. Aj na výrobu jednotlivých častí reaktora, napríklad na rúry palivových tyčí, ktoré pozostávajú z (?) na to treba veľmi veľa energie… A to celé, aj s infraštruktúrou, je energeticky veľmi náročné. K tomu sa pridáva skutočnosť, že z jadrovej elektrárne sa uvoľňuje rádioaktívny kryptón. Len v závode na regeneráciu jadrového paliva vo francúzskom La Hague sa každý rok uvoľní viac rádioaktívneho kryptónu, ako sa uvoľnilo zo všetkých jadrových pokusov na svete spolu. Sú to teda veľké množstvá. Tento rádioaktívny kryptón je jedným za najefektívnejších zabijakov klímy vôbec. Namieste je otázka, prečo sa v médiách ustavične tvrdí, že jadrová energia je ekologická, že je to bioenergia, bezpečná a čistá. Dokonca aj prezident Obama to povedal. Nikto však ľuďom nepovie, čo sa stane v prípade havárie. Že budú trpieť nepredstaviteľnými bolesťami, až nakoniec zomrú. A to v takom rozsahu, že stačí havária jedného reaktora, a navždy zničí tento národ a zamorí toto územie na desaťtisíce rokov.

Jadrové elektrárne ohrievajú ovzdušie

J. C.: V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na CO2, pretože údajne spôsobuje klimatickú katastrofu. To je samozrejme tiež vymyslená historka. My CO2 vydychujeme a rastliny ho pohlcujú. Je to klamstvo, ktoré je šírené z konkrétnych dôvodov. Vieš nám k tomu tiež niečo povedať?

Samozrejme. Už v roku 1974 som vypovedal pred Vnútorným výborom Spolkového snemu o organizačnej bezpečnosti. Teda o tom, čo sa stane v prípade havárie reaktora, a o ekonomike reaktorov. A na mojej prednáške o organizačnej bezpečnosti mala prvá kapitola nadpis Zmena klímy spôsobená jadrovými elektrárňami. Jadrové elektrárne sú situované na seizmických zlomových líniách v blízkosti veľkých riek. Prečo? Pre nadbytočné teplo! Pretože iba 30 percent energie sa premení na elektrickú energiu, zvyšok je teplo. A to sa odvádza vodou do riek alebo chladiacimi vežami do atmosféry. Čiže zohrievajú planétu. Tu niet ani stopy po ochrane klímy. Je to čisté šialenstvo. A tieto nezmysly sú u nás šírené. Ako môžu vôbec médiá a tlač niečo také vôbec šíriť? Medzi nimi sú predsa tiež ľudia, ktorým to páli.

Je to otázka ekonomickej moci. Denníky chcú prežiť. A prežijú iba vtedy, ak sa podriadia záujmovým skupinám. Aby získali inzerciu. Alebo priame finančné príspevky. Vie sa, že prezident Bush platil za každý proamerický článok až 10 000 dolárov novinárom, ktorí vychvaľovali jeho vojnu proti teroru. Nesmieme sa preto spoliehať na objektívne informovanie. Sme bezočivo klamaní v rozsahu, ktorý je jednoducho nepredstaviteľný.

Bludy o cene jadrovej energie

J. C.: Voľakedy nám tvrdili, keď nás namotávali na jadrovú energiu, že bude tak lacná, že ju pomaly budeme dostávať zadarmo, čo je nezmysel. Vieš nám niečo povedať k nákladom?

H. S.: Nemecký minister životného prostredia Jürgen Trittin kedysi povedal, že jadrový priemysel dostal subvencie vo výške najmenej 160 miliárd eur. To je samozrejme obrovská suma. Za to sme mohli vyvinúť alternatívne energie, ktoré by nám teraz na medzinárodnom trhu zaručili veľký náskok pred konkurenciou. A mnoho pracovných miest.

Vezmime si ba jeden malý faktor. Jadrové elektrárne, tých 17 kusov, ktoré máme v krajine, sú poistené celkovo na škody vo výške 2,5 miliardy. Jediná jadrová elektráreň má vyššiu hodnotu. A im ide iba o škody spôsobené firmám. Nie o škody, ktoré vzniknú, keď sa Nemecko stane neobývateľným. Keď zomrú milióny ľudí. Milióny ochorejú a budú privádzať na svet milióny detí s genetickým poškodím.

Koľko stojí Berlín? Koľko stojí Hamburg? Dostávame sa na trojmiestne biliónové čiastky. Obrovské čiastky. Ak by poistenie bolo na škody vo výške 5 miliárd eur, teda na dvojnásobok ako teraz, prognostický ústav v Bazileji zistil, že jedna kilowatthodina by stála 2 eurá (v súčasnosti cca 20 centov, pozn. prekl.). Len kvôli týmto nákladom na poistenie. To znamená, že jadrová energia je preto lacná, lebo jadrové elektrárne sú už účtovne odpísané, a ich cenu sme už dávno splatili. Subvenciami, neexistujúcimi poisteniami… My znášame riziko, a iní tvoria zisky. My však nesieme riziko, že možno zamoríme celú svoju krajinu, zničíme sami seba, zničíme deti našich detí. To je jeden z najhorších zločinov, akého je človek vôbec schopný. Tento citát pochádza od Vladimíra Černošenka(?). To bol technický vedúci odpratávania trosiek v Černobyle. Prišiel k záveru, že jadrová energia je najhorší zločin, akého je ľudstvo schopné, a v konečnom dôsledku nás vykynoží.

Videli sme v Černobyle, že to miesto je dosť odľahlé, nie je v blízkosti Moskvy. V Nemecku je však situácia úplne iná. Jadrové elektrárne sú tu blízko miest s miliónmi obyvateľov, tie riziká sú to celkom iné. A pritom Černobyľ zasiahol aj Nemecko, svojim spadom, nesmeli sme zbierať plodiny. Zasiahol nás zo vzdialenosti tisícov kilometrov, možno ten spad stále pôsobí. U nás je však situácia oveľa nebezpečnejšia, ako v Černobyle, kvôli vzdialenosti.

Áno, pretože v Černobyle bolo menej rádioaktivity, lebo palivové články ustavične vymieňali. U nás to treba vynásobiť koeficientom 100 až 1000. A za druhé, hustota obyvateľstva je tu 10 razy vyššia, ako na Ukrajine. To znamená, postihne to oveľa viac ľudí. Ale zasiahne to aj ďalšie krajiny. Dánsko, Holandsko a ďalšie. Legislatíva EÚ však uvažuje, že v prípade jadrovej nehody sa automaticky uzavrú hranice. Napríklad tu hore, v Hamburgu, by sme ani nemali možnosť, byť evakuovaní, pretože neprejdeme cez Baltické more, ani cez Severné more. A ak príde vietor z juhu, mohli by sme ísť do Dánska, ale tam sa nedostaneme cez uzavreté hranice. A milióny ľudí bude teda nútených stanovať niekde na rovine. Jednoducho nepredstaviteľné. Ako ich tam budú chcieť liečiť? Ak dôjde k veľkej havárii reaktora, potom to znamená koniec tejto krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú.

Alternatívne energie

J. C.: Malo by sa viac ísť smerom alternatívnych energií. Aký je tvoj názor, existujú formy energie, ktoré sme ešte vôbec neskúmali, nerozpracovali? Sme odkázaní na slnečnú a veternú energiu? Aké sú prípadné alternatívy?

H. S.: Existujú mnohé alternatívy, ktoré sú vlastne brzdené. Tému môžem iba načať. Za prvé: Mám rád antický nábytok, veci z pravého, vzácneho dreva. Pretože bol robený ručne, rezbárskym spôsobom. Keď sa na to pozrieme, vtedy sa nábytok, predmety, vyrábali na celý život. Dnes mnohé sotva prežijú záručnú lehotu 2-3 roky. Ak si však uvedomíme, že na výrobu povedzme jedného auta treba toľko energie, ako neskôr na jeho 20-ročnú prevádzku, a táto doba sa ustavične skracuje, vidíme, že sme nútení spotrebovať na ne stále viac energie. Musíme preto vyrábať kvalitné veci, ktoré dlho vydržia. To by bolo to najrozumnejšie, z pohľadu rozumu.

Existujú však aj ďalšie spôsoby. Napríklad v Amerike existujú škridle, ktoré možno použiť ako solárny kolektor. Sú to veľké panely, na ktorých je niekoľko metrov štvorcových škridiel. Nimi sa pokryje južná časť strechy, ktorá potom vyrába energiu. Nedávno bol ocenený istý švajčiarsky vynálezca vysokou cenou. Vyvinul podobnú metódu, ktorou možno vyrábať strešné škridly ako solárne kolektory. A okná, ktoré sú naplnené tekutinou, dokážu vyrábať energiu. Ak by sa všetko toto spravilo, každý by mal svoju vlastnú elektráreň v dome. Nepotrebovali by sme tie obrovské elektrárne. Mohli by sme žiť v pokoji, účelne, vytvorilo by to pracovné miesta, malo by to zmysel. To však monopoly nechcú. Chcú vládnuť, tvoriť zisk. Chcú nás v podstate zotročiť. Ide o moc. Ide o moc, ktorú chcú vykonávať cez politikov a veľké firmy. A ide aj o mafiu. Pretože mafia v konečnom dôsledku kontroluje celé dianie v hospodárstve. Je to najväčšia hospodárska moc na planéte, ktorá kontroluje nielen hospodárstvo, ale aj súdnictvo, politiku, médiá, vedu. Jej vodcovia a lobisti zasahujú do našich životov každým rokom stále viac. Mafiou sme kontrolovaní stále viac. Mafia má jediný cieľ. Získať ešte väčšiu moc. Ide o istý druh elitárskeho darvinizmu. To znamená, niekoľko málo ľudí je stále bohatších, a masa chudobných je stále chudobnejšia. Ale v dôsledku nedostatku surovín týchto chudákov nepotrebujú. Nemajú žiadne zvláštne schopnosti, inak by mali dobre platené miesta. Spotrebúvajú suroviny, ktorých začína byť nedostatok. Takže je tu záujem, nechať ich pomaly pomrieť.

Rímsky klub a cielená depopulácia

J. C.: Vtedy, keď to bolo akútne, v rámci hnutia proti jadrovej energii boli aj témy ako hranice rastu, Rímsky klub. Myslíš si, že sú tu nejakí mocní v úzadí, ktorí sú toho názoru, že je nás veľa, že populáciu treba zredukovať?

H. S.: Predtým, ako vyšla kniha Hranice rastu, som zverejnil knihu Správa o ochrane životného prostredia. V nej boli uvedení viacerí premiéri, ale aj Jay Forrester. Ten vyvinul ten počítačový model pre Rímsky klub. A tvrdí, že čím viac ľudí na planéte, čím vyššia spotreba surovín, tým vyššie bude zaťaženie životného prostredia, a tým viac ľudí zomrie. V súčasnosti dosiahla populácia približne 7 miliárd. A veľmi mocné organizácie a lóže vyhlásili, že na Zemi je v podstate miesto iba pre 500 miliónov ľudí pri súčasnom životnom štandarde. To znamená, budeme mať mnoho ľudí, ktorí vlastne nebudú potrební. Teraz je tu otázka, ako možno populáciu zredukovať. A zjavne tam už prebiehajú nejaké programy, napríklad chemtrails. Lietadlá letia vysoko nad nejakou plochou ako práškovacie lietadlo a vypúšťajú chemikálie, ktoré majú údajne ochladiť klímu. Sú to však chemikálie, ktoré spôsobujú ľuďom choroby a smrť. Ďalším problémom sú plastové obaly potravín. Všetko je balené do plastov. Plastové fľaše na nápoje, mäso vo fólii, jogurty v kelímkoch… A vieme, že tieto chemikálie a zmäkčovadlá a vytvrdzovače v plastoch a obaloch sú ohromne nebezpečné. Zdravotnícke inštitúcie a vedci na to upozorňujú už desaťročia. Vieme, že tieto látky napádajú imunitný systém. To znamená, ľahšie ochorieme. Hormonálny systém. Mnohí muži sú neplodní, impotentní , v pomerne skorom veku. Tieto látky spôsobujú aj rakovinu a poškodzujú DNA.

Vieme tiež, že v oceáne plávajú obrovské množstvá plastov. Slnko a vlny ich rozdrobujú, rozpadajú sa na drobné čiastočky veľkosti planktónu. A v Pacifickom oceáne sú už oblasti, kde na jednu čiastočku planktónu, teda látky organického pôvodu, pripadá 60 čiastočiek plastov. Mnohé ryby sa živia planktónom. Sú otrávené. Mnohé ryby už nemožno jesť. Najnovšie sa na morských farmách umelo chovajú geneticky modifikované ryby, ako ošípané. A aj tam sú problémy. Tieto geneticky modifikované ryby unikajú zo zajatia, zabíjajú iné ryby, dokážu vo veľkom rozsahu zničiť náš potravinový základ. A ľudí.

Je jasné, že tí, ktorých imunitný systém nebol omilostený, a nedokážu spracovať všetky tie jedy a rádioaktivitu, ktorým sme vystavení, postupne vymrú. Tvrdia nám, že preto je toľko rakoviny, lebo žijeme dlhšie. To je, prirodzene, úplný nezmysel. A to, že to vedci tieto bludy dokážu verejne šíriť, ukazuje, do akej miery sú skorumpovaní. Pretože v roku 1968 zistilo 14 národných zdravotníckych inštitúcií v USA, že rakovinu spúšťa chémia a žiarenie. A že existuje iba jeden spôsob, ako znížiť výskyt rakoviny: Zabezpečiť, aby sa do životného prostredia nedostávali ďalšie chemikálie a rádioaktivita. Deje sa však presný opak. A rakovina prakticky exploduje. Voľakedy ju deti prakticky vôbec nedostávali, a z dospelých dostal rakovinu možno jeden z desiatich. Dnes má rakovinu pomaly každý druhý, a dostávajú ju už aj tie najmenšie deti. A bude to stále horšie.

Vidíme, ako to dopadlo s ropou v Mexickom zálive. Na svete bolo už toľko katastrof s ropou. Ani raz sme sa z toho však nepoučili. A ani tentoraz sa z toho nepoučíme. A vidíme, firma BP vydáva peniaze na to, aby oklamala verejnosť, že uniklo iba málo ropy. Medzičasom vieme, že uniká 10-razy viac, ako sa oficiálne uvádza. A tvrdia, že únik ropy možno znížiť najskôr v auguste, po navŕtaní odľahčovacieho vrtu. Ak to však zlyhá, unikne ešte viac ropy. A do znečisteného mora sypú ďalšie chemikálie, ktoré vraj ropu rozložia, aby ju nebolo vidno. A tak, k rizikám z vyliatej ropy pridáme ďalšie riziká z chemikálií. A hneď sa tam objavia vedci, ktorí tvrdia: „Dobre, ale do Európy to nepríde, Golfským prúdom. A ak vôbec, tak až za mnoho rokov.“ Takto nás ubezpečovali aj o rýchlosti topenia sa ľadovcov. Preháňali viac ako 100-násobne. Ešte aj dnes je rýchlosť topenia ľadovcov neškodná. Nevieme však, ktorým smerom sa klíma bude uberať. V súčasnosti – a ruskí vedci sú o tom presvedčení – sa blížime skôr k dobe ľadovej, ako k otepleniu. Už v roku 1970 som napísal knihu Zmeny klímy: spálenisko alebo doba ľadová? A už vtedy bolo v tej knihe viac, ako je dnes oficiálne známe. Pretože vedeli sme všetko. Kniha samozrejme nesmela ísť do tlače. A vysmiali ma ako hlupáka, ako nikdy predtým. A vidíme, že vedci, ktorí tvrdia, že vedia všetko, v podstate nevedia nič. Nevieme, čo robíme. Čo však robíme, a tým som si istý, že vykynožujeme naše deti a vnukov s dôslednosťou, ktorá je hrozivá. A tento názor mám už celé desaťročia. Dnes je to však tak, že Americká asociácia pre rozvoj vedy (AAAS), ktorá vydáva časopis SCIENCE, alebo tí, čo vydávajú Bulletin for atomic scientists, vychádzajú z toho, že do konca tohto storočia nás vykynožia. Americká asociácia pre rozvoj vedy počíta na 50 % s tým, že za 100 rokov nás vykynožia. To znamená, neostane nik nažive. A to ma desí. To je ten najväčší zločin, aký bol kedy uskutočnený. A sme o ňom systematicky zavádzaní a klamaní. A ľudia sú z toho tak zblbnutí, že to nechcú vidieť. Považujem to za strašnú katastrofu. Môžem iba na kolenách prosiť nasledujúce generácie, aby nám odpustili to, čo sme im spôsobili. Zločiny nejakého Hitlera, Stalina či Churchilla sú proti tomu úplne banálne. Aj keď také niečo sa u nás nesmie povedať, inak hneď na vás začnú útočiť. Cítim však povinnosť, povedať tieto veci. Aby som aspoň svoje svedomie trochu upokojil.

Chorá spoločnosť, choré školstvo

J. C.: Holger, ako s tým dokážeš žiť? S touto perspektívou nemáme prakticky žiaden výhľad do budúcnosti. Neexistuje niečo, kde by si povedal: Je tu nádej… ? Alebo niečo, čo by sme mohli spraviť?

H. S.: Ja sám mám iba málo nádeje. Som aktívny už 40 rokov, napísal som 80 kníh, mal som tisíce prednášok, dostal som tri rôzne zákazy vykonávať činnosť. Bol som šikanovaný, terorizovaný, chceli ma zavraždiť, musel som utiecť do Portugalska do exilu na 10 rokov. Nevidím veľa možností, že prídeme k rozumu. No dúfam v to. Naďalej budem robiť to, čo robiť môžem. Je toho veľmi málo. Budem jednoducho aj naďalej šíriť to, čo je zmysel života. Zmyslom života je byť šťastný. Mimochodom, na školách to už prestali učiť. Zmysel života spočíva v tom, robiť niečo, čo má zmysel. Bojovať za život, za zvieratá, rastliny, za ľudí. A nemyslím tým moju generáciu. My sme mali na to príležitosť. Teraz myslím mladých. Voči nim cítim povinnosť. Sám mám dvoch synov. A keď si pomyslím, ako ich vnuci, decká… Ako dokážeme my ľudia také niečo spraviť? Kynožiť naše vlastné deti! To ukazuje, že sme vlastne duševne chorí, vo veľkej miere, celá spoločnosť. Celý systém školstva. Všetko, čo je na tom zavesené. Všetky médiá slúžia už iba na ohlupovanie. Nemilosrdné a neobmedzené ohlupovanie. Už Einstein povedal: Nie som si istý, či je vesmír konečný. Jedno však viem. Ľudská hlúposť je neobmedzená. A s tým možno iba súhlasiť. (Sám Einstein však vedome účinne prispel k výrobe a použitiu atómovej bomby, pozn. prekl.).

Žiadna dobrá perspektíva pre budúcnosť. Takže už nedúfaš, že sa ľudstvo prebudí? Dúfal som v to. Teraz niečo, čo je tu málo známe. V roku 1975 ma Olof Palme, bývalý švédsky predseda vlády, požiadal… Predtým bol ministrom pre výchovu… …aby som vyvinul nový systém školstva. Pripravil som mu nejaké návrhy, ktoré boli vtedy úplne utopické. Aby deti neboli vystavené cenzúre. Aby nemuseli povinne sedieť. Aby sa tá nepriateľská atmosféra, kde je učiteľ tým najväčším nepriateľom, kde decká zo školy rozbolia bruchá, a neodvážia sa chodiť do školy, školu a učenie úplne znenávidia… aby sa to celé otočilo. Aby sa to dialo v atmosfére plnej lásky. Aby si žiaci sami určili, čo a ako sa chcú učiť. A aby im učiteľ ako ich veľký priateľ pomohol nájsť ich vlastnú cestu. To bola vtedy absolútna utópia. Kedy ešte učitelia mlátili decká podľa ľubovôle. To sa, žiaľ, deje aj v súčasnosti, len sa to zametá pod koberec.

A Olof Palme mal podobnú predstavu. Len si nikdy netrúfol vyjadriť ju. A keďže mal o mne veľmi vysokú mienku, vtedy sme si často vymieňali názory, to ho posmelilo, tento projekt popohnať. Pôvodne sa to volalo DEN NYA SVENSKA SKOLAN, teda nová švédska škola. V súčasnosti sa to nazýva škandinávsky systém školstva.

Vieme, že napríklad vo Fínsku, kde tieto ciele boli zrealizované najlepšie, mali žiaci veľmi dobré výsledky. A dokázali sa veľmi dobre učiť. Súvisí to s neurológiou učenia. Teda so spôsobom, ako sa náš mozog učí.

Vieme, že keď sú deti vystavené násiliu, psychickému, telesnému alebo inému násiliu v rodine, škole, spoločnosti, časti ich mozgu upadajú. Napríklad mozgový trámec (Corpus callosum), ktorý spája obe mozgové hemisféry. Hipokampus, veľký dirigent mozgu, ktorý rozhoduje o tom, čo a kde v mozgu sa uloží. Alebo amygdala, ktorá každej informácii priradí pocity, aby ju mozog mohol ľahšie uložiť a opäť vyvolať. Tieto časti sa môžu zmenšiť až o 20 percent. To však nie je všetko. Schopnosti mozgu, napríklad tvoriť neuróny, ktoré nám umožňujú vcítiť sa do iného, alebo neuróny potrebné na uloženie nových vedomosti… Ich tvorba sa zastaví, alebo významne spomalí. V strese vznikajú nervové jedy, ktoré ničia neuróny a s nimi naučené informácie. Alebo enzýmy ako MAO (monoaminooxidáza). Hormóny, ktoré nás utišujú, serotonín a ďalšie, sa tiež zničia a začnú sa v zvýšenej miere produkovať substancie, ktoré nás robia ešte agresívnejšími. To znamená, tieto decká budú agresívne, veľmi agresívne. Nemôžu za to, sú za tým chemické procesy v ich mozgu. Vychovávame deti tak, že hlúpnu nielen tým, čo ich učíme, často sú to mŕtve informácie, ktoré sú nanič, zároveň im ničíme ich neurologické schopnosti, a tieto deti sa už nedokážu učiť. Evolúcia to používa ako pravidlo: Deti, ktoré museli vyrastať v násilníckej spoločnosti, majú väčšie šance na prežitie, ak im evolúcia odreže všetku senzibilnosť, aby sa v násilníckej spoločnosti dokázali presadiť. Aby nám vyrástli múdre a nenásilné deti, na to je násilie ten nesprávny prostriedok.

Škandinávsky model školstva

J. C.: Spomínal si, že v Škandinávii zaviedli tvoj systém školstva, aký to malo ohlas, možno to zaviesť aj v iných krajinách?

H. S.: Nemôžem tvrdiť, že je to môj systém, ja som dal hlavné podnety, na čo som aj hrdý. Tento systém potom vyvíjalo vylepšovalo množstvo ľudí. Olof Palme vtedy povedal: To je výborný nápad, páči sa mi, ale musíme to najskôr vyskúšať. A len ak to prinesie dobré výsledky, môžeme to zaviesť vo veľkom rozsahu. A vyvíjali ho desaťročia. A keďže škandinávske krajiny majú v tejto oblasti čulú výmenu informácií, resp. dobré vzájomné kontakty, tak to prevzali. A určite by bolo dobré, ak by sa to zaviedlo aj v Nemecku. Bojím sa však, že niekto tu si praje skôr opak. Napríklad, keď sa zistilo, že som spolupracoval na vzniku škandinávskeho systému školstva, skočili po mne RTL (TV stanica) a veľké denníky a robili so mnou dlhé rozhovory. Nič z toho sa však nesmelo odvysielať alebo publikovať. Prečo? Pretože zjavne nechcú mať lepšie školy. Pretože keď budí občania múdrejší, politika nebude môcť vládnuť tak, ako to robí teraz. To znamená chudobných robiť ešte chudobnejšími a bohatších ešte bohatšími. Je to známe, v zahraničí sa z Nemcov smejú. Na jednej strane nás obdivujú pre naše dobré vzdelanie a disciplínu, a na druhej strane nás politicky považujú za najväčších hlupákov na planéte. A na túto tému existuje množstvo vtipov. A vidíme predsa, keď v Grécku, Portugalsku alebo Španielsku musia šetriť, ľudia povedia: Prečo? Veď my sme predsa nedostali tie peniaze, ktoré Nemci museli zaplatiť, dostala ich mafia! A podvodníci. Nám sa iba zvýšili ceny! Ale my sme z toho nemali žiadne výhody. A idú na ulicu, sú tam búrlivé roztržky, sú tam straty na životoch a ja neviem čo ešte. Ale v Nemecku sa nikto nebráni. My poslúchame. Vodcov, príkazy, my ich poslúchame. Táto mentalita tu stále je, vo všetkých oblastiach. Keď napríklad vidím to porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza tu v Nemecku. Pritom je to absurdné. Napríklad pani Merkelová (nemecká premiérka) cestuje na druhý koniec sveta a ukáže prstom na pána Ahmadínežáda v Iráne (iránsky prezident). Alebo ide do Číny a tam pranieruje porušovanie ľudských práv.

Písal som viaceré dizertácie o násilí v radoch učiteľov a zhrozil som sa. Anketoval som napríklad 450 žiakoch pedagogiky v Hamburgu. 80 percent bolo vystavených psychickému násiliu, 25 percent bolo vystavených telesnému násiliu. To je porušovanie ľudských práv. Porušovanie školských predpisov. Je to v rozpore s ústavou, trestným právom, medzinárodným právom. Ak si uvedomíme, že 80 percent, a tento výskum sa zhoduje s výskumom profesora Volkera Krumma zo Salzburskej univerzity… Mimochodom, ten musel opustiť Nemecko, aby takéto štúdie mohol vôbec uskutočniť, pretože v Nemecku ich jednoducho zakázali… A ten dosiahol podobné výsledky, ibaže on robil prieskum na vzorke 10 tisíc žiakov, učiteľov, rodičov. A získal podobné výsledky. Pri počte 14 miliónov žiakov v Nemecku vychádza v miliónoch prípadov porušovanie ľudských práv na deťoch. Existuje niečo viac odporné?

Odvtedy som rozoslal stovky listov. Kancelárovi, prezidentovi, ministrom, poslancom, novinám, TV staniciam, verejne činným osobám. A z nich príkladne zareagovali iba dvaja. Bývalý senátor školstva Willi Lemke z Brém, a bývalý štátny tajomník na Ministerstve životného prostredia Michal Müller. Ostatní buď vôbec nereagovali… Prečo? Lebo inak by museli konať! Nemôžu predsa strpieť porušovanie zákonov. Takže neurobili vôbec nič. Alebo vyhlásili, ako napríklad Ministerstvo pre vzdelanie a výskum, alebo Ministerstvo spravodlivosti, že nie sú v tejto veci kompetentní. To znamená, že kryjeme porušovanie ľudských práv, páchané na deťoch. Ale aj na iných boli porušované ľudské práva. Desaťtisíce odporcov jadrovej energie boli podrobené disciplinárnemu konaniu. Stratili prácu. Boli vydieraní. Vyhrážali sa im. Terorizovali ich. A zatvárali ich do väzenia. Alebo zahynuli za zvláštnych okolností. Téma, o ktorej sa nehovorí. My Nemci už nie sme majstri sveta exportu. Ale majstrom sveta v pokrytectve sme aj naďalej.

Zázrak bytia

J. C.: Holger, napísal si mnoho kníh na rôzne témy. Čím sa zaoberáš teraz?

H. S.: Je to kniha s názvom Zázrak bytia a jeho zničenie, ktorá sa zaoberá troma otázkami. Odkiaľ pochádzame?  Kto sme? a Kam smerujeme? Fascinujúca kniha, pretože som v nej spracoval niekoľko tisíc iných kníh a výsledok som skomprimoval do 180 strán. To znamená, čitateľ sa môže veľa naučiť. A tento zázrak života je úžasný. Môžem sa tejto témy iba okrajovo dotknúť. Je tam precízne nastavená mašinéria. Napríklad rýchlosť, ktorou sa vodík mení na hélium, na Slnku. To je číslo nastavené na tisícinu presne. Pretože ak by to bolo o tisícinu viac, Slnko by vybuchlo. A ak by to bolo o tisícinu menej, zhaslo by. Slnko produkuje nielen teplo, ktoré potrebujeme, ale protuberancie uvoľňujú slnečné vietor, milióny ton za sekundu, ktoré tvrdé žiarenie z vesmíru prakticky vytlačia. Ktoré tlačia proti nemu a ktoré sa starajú o to, že toto tvrdé žiarenie z vesmíru sa na Zem vôbec nedostane. Inak by život na planéte nebol možný. Zem samotná pozostáva vnútri z pevného kovového jadra, okolo ktorého sa pohybuje tekutý kov. teda niečo ako veľké dynamo, ktoré takto vytvára magnetické pole. Toto magnetické pole tvorí prekážku napríklad pre slnečné vetry, ktoré by inak s teplotou 1 200-1 400 stupňov dopadali do zemskej atmosféry.

Ide to však ďalej. Máme ozónovú vrstvu, ktorá pohlcuje žiarenie Slnka. A vrstvu vzduchu. A máme na planéte ďalšie veci, bez ktorých by život na planéte nebol možný. Ak by Zem bola úplne hladká, celý povrch Zeme by pokryla voda. A namiesto zeme by tu bola hrubá vrstva soli. A všetko je nastavené tak, aby sme mohli žiť na tejto planéte. Tam je toľko zázrakov, ktoré to zabezpečujú… Alebo to, že tu sedíme: Znamená to, že milióny generácií pred nami sa párili v pravý čas. Stačí aby sa jeden z nich oneskoril o hodinu, alebo aby vykonal svoje dielo o hodinu skôr, možno by sme neexistovali. A to siaha späť prakticky až po jednobunkové organizmy.

Život na tejto planéte je tak ohromný zázrak, a my ho ničíme s brutalitou a dôkladnosťou, ktorá je jednoducho desivá. A v podstate o týchto veciach je tá kniha. Aj o tom, ako fungujeme my ľudia. Ako funguje náš mozog, naše inštinkty. Ako vzniklo všetko živé. Akí sme a čo sme. Či je to náboženstvo alebo niečo podobné. Ale je aj o tom, ako tento zázrak bezmyšlienkovite ničíme. A tým aj sami seba.

Vyššia inteligencia

J. C.: Možno v tomto zázraku našej planéty vidieť zásah nejakého vyššieho ducha? Vnímaš to čisto technicky, alebo je tam priestor na nejakého boha?

H. S.: Za celou tvorbou sa ukrýva neskutočná inteligencia. Keď človek vidí tie stovky a tisícky, miliardy a triliardy rôznych faktorov, ktoré všetky do seba zapadajú… Mám na mysli… slnko! Je to niečo živé. Narodí sa a zomrie. prechádza fázami starnutia. Keď nazrieme do vesmíru, a vidíme všetky tieto veci, kde sa z veľkých sĺnk stanú neutrónové hviezdy… Alebo čierny diery, ktoré sú prakticky… strojmi na zrodenie. Pretože nasávajú matériu a opäť ju vymrštia, z nej potom vznikajú slnečné a planetárne sústavy. Za tým všetkým je jedna gigantická inteligencia, niečo neuveriteľne nepredstaviteľné, čo ľudia ani nedokážu zaznamenať. Pretože v podstate nevieme vôbec nič. Myslíme si, že niečo vieme, ale vieme iba veľmi málo. Je to pre nás jednoducho nepredstaviteľné, na niečo také náš mozog nestačí. A samozrejme, je to inteligencia. Nebude to prirodzene žiaden boh, ako si ho predstavujeme my, ako nejakého bradatého pána, ktorý sa pozerá na nás z oblakov. To je samozrejme úplný nezmysel. Neviem, čo to je. Či to je nejaká energia, ktorá to celé spôsobuje. Niečo, nejaká vyššia bytosť. Nič o tom nevieme. Keď si však uvedomíme, že slnečná sústava má podobnú štruktúru, ako má molekula, že atóme zasa vládnu podobné pomery, ako v slnečnej sústave… Preháňajú sa tam elektróny okolo protónu a iných vecičiek… Pokojne sa môže stať, že atóm je slnečná sústava v inej mierke. A že celé univerzum, ako ho poznáme, vytvára zasa gigantický atóm. Možno atóm živočíchov, ktoré sú rádovo väčšie ako my.

Vieme aj to, že slnká majú rovnaký elektrosystém, resp. elektrické vyžarovanie, ako náš mozog. Pokojne sa môže ukázať, že slnká sú schopné myslieť. A že dokážeme navzájom komunikovať. Vo vesmíre je možné prakticky všetko. Na to naša predstavivosť nestačí. To celé je však obrovský zázrak, a my sme časťou tohto zázraku.

Vychádza sa z toho, že existujú aj iné planéty, podobné tej našej. Život na nich, ak tam nejaký existuje, však bude úplne iný. A ak evolúcia u nás skončí, pretože všetko zničíme, možno sa potom vytvorí nový život, ak bude dostatok času, ktorý bude zasa úplne iný, ako to, čo poznáme. Život je niečo, čo sa ustavične mení. A ustavične sa snaží zdokonaliť.

J. C.: Áno, myslím že to stačilo. Je to veľmi rozmanité, ale to ukazuje, že sa zaoberáš otázkami čo je život. Je to v každom prípade niečo vzácne, a my sme tesne pred tým, aby sme zničili sami seba. Možno je tu predsa len ešte nádej, že sa to otočí. Že možno zasiahne Stvorenie a ľudia sa zobudia. A ľudia ako ty a prispievajú k tomu, že ľudia sa možno zobudia a povedia si, že takto to už ďalej nejde. Určite by sme o tom mohli hovoriť ešte celé hodiny. Chcem sa ti poďakovať za prácu, ktorú robíš za všetky tie desaťročia, za všetky knihy, ktoré si napísal, a za to že ľudí prebúdzaš a podnecuješ, aby sa tým zaoberali. Spravil si veľké dielo a sme ti dlžní uznanie. Ďakujeme ti za to, Holger Strohm.

5 komentárov k “Bezstarostne do katastrofy”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *